Autor textu: Archív
21.02.2013

Kamil Konkoľ – ide za svojim snom

Rozhovor s chalanom z malého mesta, ktorý nezakryl svoj talent...Kamil Konkoľ

Stará Ľubovňa 21. februára (SkolskyServis.sk)

Miluje Britániu, jeho snom je výlet do New York City a raz by chcel predávať v obchode s cédečkami. Už teraz je pomerne známy najmä ako moderátor v rádiu, činnosťou v televízii alebo vďaka spolupráci s populárnou kapelou. Mladý chalan z Novej Ľubovne sa pomaly stáva mediálne známou tvárou. Kamil Konkoľ – ide za svojim snom...

Si mladý človek, ktorý to už dotiahol na zaujímavú pozíciu. Pravdepodobne je u teba stále tendencia napredovať. Vyskúšal si už prácu v televízii, rádiu či spolupracoval so známou kapelou. Veril si niekedy, že by sa ti niečo podobné mohlo podariť?

Veril a tajne sníval o tom, že by to raz mohlo vyjsť...

Medzi tvoje obľúbené miesta patrí Veľká Británia, Londýn. Miluješ angličtinu, ktorú si aj vyštudoval. Čo ťa na krajine akou je Anglicko najviac láka?

Zatiaľ som mal možnosť vidieť oblasť Lake District na severe UK, kde som strávil takmer tri mesiace. Najviac však milujem Londýn. Tam ešte aj tá hmla vyzerá coolovo. Londýn má presne takú atmosféru, akú od skutočnej európskej metropoly očakávam. A ten britský akcent... mám zimomriavky, keď ho počujem.

Nikdy si netúžil byť učiteľom, napriek tomu si si však na jeden rok túto rolu vyskúšal ako učiteľ angličtiny na jednej zo škôl v Starej Ľubovni. Bolo to užitočné obdobie? Priniesol ti tento čas niečo, čo ti možno pomáha aj dnes?

Naučil som sa byť trpezlivý. Táto vlastnosť mi aj dnes občas chýba. Vtedy si spomeniem, ako veľmi som sa snažil učiť decká speakovať a nešlo to stále podľa mojich predstáv a hlavne nie tak rýchlo, ako som chcel. Moje učiteľské pôsobenie na strednej škole vnímam ako dobrú skúsenosť, ale stačilo! Každého pedagóga, ktorý aj napriek všetkému zostáva v slovenskom školstve, nesmierne obdivujem...

Počas vysokej školy si taktiež pôsobil v regionálnom rádiu v Nitre. Potom prišli ponuky od známych komerčných rádií ako Expres či Europa 2, kde momentálne cez víkendy vysielaš. Bola práca v rádiu jedným zo zámerov, alebo si to vnímal len ako nejaký prechod či dočasnú skúsenosť?

Regionálne rádio mi dalo veľa. Vysielať som začal počas bakalárskeho ročníka a niekedy to bolo náročné. Vysielanie, škola, bakalárska práca, musel som si určiť priority, no podarilo sa mi to nejako skĺbiť, hoci občas som mal výčitky svedomia, že som viac zavretý v štúdiu ako na intráku pri knihách... Teraz mi už nič nebráni. Vysielam a snažím sa to robiť čo najlepšie. Chcem zostať on air čo najdlhšie. Chcem ľudí baviť a informovať. Chcem, aby boli moje štyri víkendové hodiny, ktoré trávim za mikrofónom čo najpríjemnejšie... Pre mňa aj pre tých, ktorí to počúvajú.

Jednou z prvých rádiových skúseností bol aji dopravný servis. Počúvame ho každodenne aj niekoľkokrát za hodinu, ale vieme pomerne málo o tom, čo všetko sa za tým skrýva. Mohol by si nám trochu priblížiť takú tvorbu rádiového vstupu sekcie „dopravný servis“? Asi to nie je len o zhrnutí počtu a miest nehôd či radarov...

Dopravný servis je fuška. Keď som ho robil počas nočných služieb, dvíhal som telefóny, zapisoval informácie a šiel s nimi „von“ každú pol hodinu. Museli byť jasné, stručné a aktuálne. Najdôležitejšie pre mňa bolo nezaspať. Dopravu som robil od polnoci do rána do šiestej... počas dňa som sa cítil ako zombie, ale svojím spôsobom to bolo pekné obdobie.

Postupne si dostal za mikrofónom v rádiu väčší priestor, už ako moderátor s pravidelným vysielaním. Čo je zárukou kvalitného a obľúbeného moderátora v rádiu? Čo je pre teba v tejto práci najťažšie a naopak to, čo ťa na nej najviac baví?

Baví ma ten adrenalín, ktorý prichádza stále, keď zasvieti červená. Práca moderátora je zábavná, ale aj náročná a zodpovedná. Mnohí majú pocit, že hlavné je niečo povedať, veď v rádiu aj tak väčšinou hrá hudba. Všetko, čo poviem, musí mať hlavu aj pätu. Aj keď nemám najlepší deň, ľudia to nesmú počuť... Obľúbenosť moderátora sa nedá presne definovať. Každý má svojho favorita. Aj ja a priznám sa, je z konkurenčného rádia, hehe.

Spomenieš si na nejaký osobný rádiový brbt?

Na konkrétny si nespomínam, ale bolo ich dosť. Brbty prídu vtedy, keď to najmenej čakám a v tom momente sa na seba strašne hnevám... Čo sa týka vysielania, chcem aby bolo bezchybné, prejav moderátora je veľmi dôležitý. Takto to vnímam, aj keď rádio počúvam ako bežný poslucháč, napríklad za volantom.

Taktiež spolupracuješ s Teleránom TV Markíza a prispievaš pre známy portál TVNOVINY.sk. Čím je táto mediálna oblasť odlišná a zaujímavá? Kedy alebo v čom nachádzaš ty osobne naplnenie a výsledok svojej činnosti?

Teleráno je moja srdcovka. Robia ho veľkí profesionáli a tým nemyslím len moderátorov, ale aj ľudí zo štábu, ktorých na TV obrazovke nie je vidieť... Mnohí z nich sú zároveň moji kamaráti. Aj preto sa mi skoro ráno ľahšie vstáva. V práci sa bavím a to je na tom to najlepšie... TVNOVINY.sk je webový portál, pre ktorý som chcel písať už dávno a podarilo sa. Mám rad ruch, nové témy, brnčiace telefóny, ten skutočný novinársky zhon, keď sa niečo deje a my o tom ako redakcia môžeme informovať. Vlastne aj Teleráno som kedysi sledoval s tým, že raz by som ho chcel robiť aj ja... Mne sa vlastne plnia sny.

Ako asi približne vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

Vstávam skoro ráno, väčšinou už pred piatou. Za 20 minút musím vyzerať k svetu. Pred vchodom ma čaká auto. Posledné detaily doladí televízna maskérka, moje kruhy pod očami sú niekedy fakt strašné... Počas vysielania Telerána raňajkujem, pijem kávu, po jeho skončení si dám ďalšiu s kolegami v bufete. Do štrnástej sedím v redakcii a spracovávam témy... Poobede väčšinou spím, občas zájdem do kina, na stretko s kamošmi, nič výnimočné. O deviatej večer však už väčšinou ležím v posteli. Naposledy som o sebe počul, že mám až príliš nalinajkovaný život, vraj sa neviem uvoľniť a veľa pracujem. Mňa to však takto nesmierne baví.

Na ľuďoch pracujúcich v mediálnom prostredí počuť rôzne názory a vytvára sa na nich viacero predsudkov. Sú ich hlasy a tváre naozaj odlišné naživo od tých, ktoré sú nám prezentované cez rádiá či obrazovku?

Sú aj nie sú. Mnohí sú sympatickí, mnohí nie... Asi ako všade. Pretvárka funguje v škole, na úradoch, v obchodoch a aj v médiách. Za ten čas, čo pracujem v tejto oblasti, sa mi potvrdilo jedno. Najväčšie hviezdy sú najskromnejšie.

Pre azda jednu z najpopulárnejších skupín na Slovensku Desmod si napísal tri anglické texty pesničiek a tak sa podieľal na tvorbe ich poslednej „štúdiovky“. Ako sa ti páčila spolupráca s touto kapelou?

Spolupráca s Desmodom bola výborná. Na tie tri dni, počas ktorých sme boli zavretí v nahrávacom štúdiu, nezabudnem. Fakt som sa cítil ako rocker. S Kulym som sedel na starom, polorozpadnutom gauči a učil ho vyslovovať anglické frázy... Zvládol to na výbornú! Desmod v súkromí veľmi nepočúvam, no stále budem tvrdiť, že nielen Kuly, ale aj ostatní chalani z kapely patria k najsympatickejším a najlepším hudobníkom na Slovensku.

Už teraz máš viacero skúseností a rôznych zážitkov. Čo je tvojou motiváciou pokračovať? Máš nejaký konkrétny cieľ či sen, ktorý by si si chcel v tejto oblasti splniť?

Chcel by som robiť v telke vlastnú hitparádu alebo inú hudobnú showku. Časy televíznych hudobných rebríčkov sú už síce dávno preč, no verím, že sa mi v spolupráci so šikovnými kolegami podarí nájsť spôsob ako vzkriesiť tento typ programu... Predstavu mám, režiséra tiež. Uvidíme.

Nám, ľuďom žijúcim v malom meste sa môže často o podobnej práci a úspechoch asi len snívať. Vidíme zábrany v tom, kde žijeme a v možnostiach, ktorých sa nám zdá málo. Mal si aj ty niekedy pocit podobných prekážok, ktoré by ti stáli v ceste k tvojmu cieľu? Ako by si reagoval na podobné odrádzajúce tvrdenia?

Snívať sa oplatí a je to prvý krok k úspechu! Aj v malom meste sú možnosti. V tom našom napríklad Ľubovnianska mediálna spoločnosť, kde som takisto chvíľu pracoval. Bol som súčasťou skvelého kolektívu. Prekážkou by možno mohla byť neprajnosť niektorých ľudí. Aj takí sú. Je potrebné uvedomiť si, že je nemožné páčiť sa každému. Chce to však veľa práce, snahy, trošku šťastia, zdravé sebavedomie... Skutočný talent sa nestratí.

Adam Takáč, Cirkevné gymnázium Stará Ľubovňa

Čo treba vedieť o koronavíruse

November 2020

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
-
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
-
-
-
-
-
-

Prehľad udalostí:

Napíšte nám [email protected] alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131