Autor textu: Archív
18.01.2014

Zablúdila som

Toto je môj príbeh, môj život, moja chyba.

Šamorín 18. januára (SkolskyServis.sk) - Každý z nás má v živote spomienky, na ktoré by najradšej zabudol. Každý z nás robí chyby. Ale čo keď pykáme za chyby iných? Keď sme boli len v zlom čase na nesprávnom mieste? Robíme veľa zlých rozhodnutí, ale kvôli čomu? Alebo kvôli komu? Veľmi nás ovplyvňuje láska.

V mojom prípade zaľúbiť sa bola tá najväčšia chyba v živote.

Všetko sa začalo v jeden krásny slnečný deň. V jednej blízkej dedine sa konal Deň obce. Spolu s kamarátkou sme sa išli zabaviť. Zábava bola v plnom prúde, keď ku mne pristúpil vysoký sympatický chlapec a opýtal sa ma, či si niečo dám. Pozrela som sa na kamarátku a usmiala sa. Dlho som bola sama a tak veľmi som túžila po vzťahu... A on prišiel.

Začali sme sa stretávať. Bolo to úžasné, rozumeli sme si, bola som šťastná a zaľúbila som sa. ,,Je to on, ten pravý.“ Zaspávala som s úsmevom na tvári a takisto som sa aj budila.

Moje šťastie bolo neopísateľné.

Jedného dňa ma vzal za svojimi kamarátmi. Neustále sme boli spolu, stará partia mu určite chýbala. Išli sme na byt k jeho kamarátovi, predstavil ma a povedal: ,,Poď so mnou, niečo ti ukážem.“ Samozrejme, išla som. Z malého vrecúška vytiahol trávu a chcel, aby som si s ním dala, že potom budem ešte šťastnejšia. Ušúľal jointa, ktorého sme spolu fajčili. Zrazu som bola úplne inde. V ústach som mala sucho a smiala som sa. Stratila som sa v priestore a v čase. Bola som smädná a môj úžasný pozorný priateľ mi priniesol drink. Netuším, čo to bolo. Vôbec som nerozoznávala chute. Okolo pohára skákali šmolkovia a ja som vnímala len jeho úsmev na tvári. No odrazu mi prišlo strašne zle. Zaspala som a takmer som sa zadusila. Tá neopísateľná nevoľnosť ma ničila. ,,Nikdy viac!“ povedala som.

Išli sme domov. Už nikdy viac som do toho domu nechcela vkročiť. No ďalší večer sme tam boli zase a ďalší zase. Veď by som pre neho spravila čokoľvek.

O niekoľko dní sme sedeli za jedným stolom s jeho úžasnými kamarátmi, no už nie s trávou.

Bola tam biela kryštalická látka, ktorú si občianskym roztiahol na čiaru. ,,Zlato, dáš si aj ty?“ opýtal sa ma. ,,Určite nie,“ bola moja odpoveď, ,,a ani ty si nedávaj,“ povedala som, no v tej chvíli už moje názory neboli dôležité.

Bol úplne mimo, vôbec sa s ním nedalo rozprávať, nechápal jednoduché otázky. Nevedel o sebe. Kričal a všetko rozbíjal. Chcela som odísť domov, no nemala som šancu. Pohádali sme sa. Bavil sa so mnou ako s handrou. Už som nebola jeho zlatíčko. Bola som chudera, špina, ktorá nechce, aby sa cítil dobre. Jeho slová mi vrazili nôž do srdca. Šľahal stále hlbšie a hlbšie. Plakala som a jediné, na čo som spozornela, bola jeho ruka, ktorá sa blížila k mojej tvári.

Spadla som na zem, udrela si hlavu a upadla do bezvedomia. Keď som sa zobudila, bola som v jeho posteli a on ma hladkal. Strašne ľutoval, čo spravil, donekonečna sa ospravedlňoval. Bolo mu to veľmi ľúto, tak som mu odpustila. Bola som hlúpa a stále zaľúbená. A ten výraz jeho tváre, ako ho to mrzí, ma dostal na kolená.

Večer chcel ísť na diskotéku, opäť s kamarátmi. Povedala som mu, že ja radšej ostanem doma. Nebývam ďaleko, tak som sa vybrala domov. Keď som vychádzala z brány, počula som krik. Jeho mama plakala a otec kričal. ,,Ty zasraný fagan, ako si toto môžeš dovoliť?“ Tieto slová sa ozývali celou ulicou. Udrel svojho otca a kričal na svoju mamu. Ešteže ku mne sa takto nespráva, pomyslela som si.

Uprostred noci mi volal a zase bol mimo. Z drog.

Išli autom domov z diskotéky. Bol sfetovaný aj on, aj jeho kamaráti, samozrejme, aj šofér. Havarovali!

Jeden z nich na mieste zomrel a dvoch zavreli. Jemu sa nič nestalo, mal iba zlomenú ruku. No jeho kamarát ležal v kritickom stave v nemocnici a lekári povedali, že ak sa z toho dostane, nikdy nebude vedieť chodiť. Pocit, ktorý som cítila, bol hrozný. Moja láska, veď mohol zomrieť, tak ako jeho kamarát. Úzkosť, ktorú som cítila, nikomu neprajem.

On sa ani z tohto sa nepoučil. Pokračoval s drogami. Rodičom klamal, že ide ku mne a išiel fetovať. Noc čo noc sa dotackal v hroznom stave domov. A jeho rodičia, samozrejme, obviňovali mňa. Ďalšia a ďalšia hádka, takto to išlo asi pol roka. Bitky a údery už boli na dennom poriadku. A ja stále zaľúbená. Milovala som ho, no musela som to skončiť. Pohár sa naplnil, keď ma chytil pod krk a hodil o betónový plot, lebo nenašiel svoje vrecúško s drogami. Ukončila som to, no neprestala som ho milovať.

Musela som na neho zabudnúť. On ma však hľadal každý deň. Stál pred naším domom a čakal. Povedal, že s tým končí, že som dôležitejšia. Mám mu zase odpustiť? Veď sľúbil, že sa zmení. Čo myslíte? Čo som spravila? Áno, odpustila som mu.

Rozhodli sme sa začať nový život.

Išli sme do Šale a zamestnali sa tam, bývali sme na ubytovni. Boli sme šťastní. Prvý deň. No ráno to bol zase on, agresívny feťák, ktorému chýba jeho prášok dobrej nálady. Zbil ma na izbe, kopal do mňa, do môjho bezvládneho tela na zemi. A odišiel. Nechal ma tam. Opustil ma.

Ostala som v Šali sama a každý víkend chodila domov. Esemesky, že zomriem, že som chudera, špina, prostitútka, chodili stále. Listy mojim rodičom, vyhrážky celej rodine a obviňovanie, ako som ho nechápala, boli to, čím sa zabával. Zmenila som si číslo a odišla som na nejaký čas ku krstnej. Bála som sa, že príde a zase mi ublíži. Bol ako posadnutý. Zistil každé moje nové číslo, zmenila som si ho asi šesťkrát, no nič nepomohlo. Bola som psychicky na dne, bála som.

Trvalo asi ďalší mesiac, kým nastalo ticho. Žiadna správa, ani hovor o tretej ráno. Odišiel do Nemecka. Zmenil sa? Alebo nie? Chodia mi správy raz mesačne, aby som išla za ním a že ma ľúbi. Ale už nikdy viac! Dúfam, že už ho viac neuvidím. Zničil ma.

Rany na tele aj na duši zanechal jeden príbeh lásky. Hocikto sa ma dotkne, strhnem sa.

Mám strach zaspať. Čo keď príde znova? Čo keď mi zase ublíži? Tá bolesť ma bude prenasledovať do konca života. Zničila som si život a to som tie drogy nebrala ja.

Užívaním drog ublížite najviac tým, ktorí vás ľúbia. Rozmyslite si to, keď vám ich niekto ponúkne. Nezahrávate sa len so svojím životom. Toto je môj príbeh, môj život, moja chyba. No nemuselo to skončiť takto, mohlo to dopadnúť oveľa horšie.

Lucia Edmárová, 5.A, Súkromná hotelová akadémia SD Jednota, Vinohradská 48, Šamorín

Čo treba vedieť o koronavíruse

September 2020

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
-
-
-
-

Prehľad udalostí:

· Svetový deň cestovného ruchu, Deň železničiarov, Svetový deň srdca, Medzinárodný deň nepočujúcich,DEŇ EURA (2008) - Oslavy 100 dní pred zavedením eura v SR
Napíšte nám [email protected] alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131