Autor textu: Archív
18.01.2014

Spoveď narkomana

Dokázala som niekoľko dní nespať, byť týždeň bez jedla, len na vode.

Šamorín 18. januára (SkolskyServis.sk) - Každý z nás má v živote obdobia, keď sa cíti byť nepotrebný, nechcený alebo jednoducho nevie, ako ďalej. Keď ho zavalia problémy, všetko, čoho sa dotkne, sa pokazí. Jednoducho sú také dni.

Starší nám hovoria, aby sme si vychutnávali roky, kým študujeme, lebo život pochopíme, až keď sa začneme starať sami o seba.

Rada by som opísala svoj príbeh, lepšie povedané pád na úplné dno.

Som mladá, mám úžasnú mamu. no napriek tomu môžem povedať, že až ulica ma naučila pochopiť, o čom skutočný život je.

Všetko sa to začalo na konci mojej puberty, keď som si začala všímať, že okolo seba nemám ani jediného človeka, na ktorého by som sa mohla spoľahnúť. Zrazu som mala pocit, že sa celý svet voči mne postavil. Začala som sa túlať nevinnými ulicami dediny, kde som sa cítila najlepšie vtedy, keď som nikoho nevidela. Neskôr som si našla brigádu, aby som nebola finančne závislá na mame. Myslela som si, že bude skvelé osamostatniť sa, získať pocit neobmedzenej slobody. Krásne dva mesiace prázdnin pred sebou a ja si pekne zarobím.

Ocitla som sa v meste, kde som si našla brigádu Až tu som zistila, že existujú ľudia, s ktorými sa cítim dobre. Mali sme sa o čom rozprávať.

Naše nočné flákanie skoro vždy ukončila herňa.

Nechápala som, čo z toho ľudia majú, keď doslova za nič vyhodia peniaze. Teda až potiaľ, pokým som to neskúsila aj ja.

Ako každý začínajúci hráč som mala zo začiatku šťastie. No neskôr prišli aj prehry. Nechcela som odísť s prázdnou peňaženkou a navyše, spoznávala som stále nových a nových ľudí, ktorí boli ochotní tráviť čas pri mne. Prišla únava a s ňou jedinečná ponuka vyskúšať niečo nové.

Vytiahli predo mňa bielu čiaru a povedali - potiahni si to do nosa.

Prvé pocity boli skvelé. Nepotrebovala som jesť, spať a nezaujímali ma udivené pohľady okolia. Veľmi rýchlo som sa stala závislá na droge zvanej pervitín. Takto mi odišla celá ťažko zarobená výplata, ale ani to mi neprekážalo, lebo som vždy narazila na nejakých naivných ľudí, ktorých som finančne využívala.

Cítila som sa skvele, užívala som si čaro ulice.

Pri automatoch som spoznala fajn chalana, s ktorým som sa dokázala baviť o všetkom a začali sme sa stretávať aj mimo herne. Dokonca som u neho aj prespávala. Bolo nám spolu fajn.

Prišlo obdobie keď som mala pocit, že spať už vôbec nemusím. Dokázala som niekoľko dní nespať, byť týždeň bez jedla, len na vode.

S kamarátom sme sa začali stretávať menej, nedvíhal mi mobil a nevídala som ho ani vonku.

Keď som sa už vzdala nádeje, že ho niekedy uvidím, stretli sme sa náhodou v jednom podniku. Už sa na mňa neusmieval, len na mňa s nechuťou pozeral. Nechápala som, čo sa stalo, a tak som sa ho spýtala. Ako besný pes začal po mne začal kričať, žeby bolo načase sa spamätať. V ten večer som dostala prvú facku od chlapca. Od chlapca, ktorého som milovala.

Pamätám si, potom som veľmi dlho som plakala a spamätávala sa. Nie z bolesti, ktorú mi spôsobila facka, ale z prázdnoty duše, ktorá bolela viac. Opäť som sa utiahla do svojej ulity a znova som sa cítila najlepšie sama.

Nerada si spomínam, ako dlho mi trvalo, kým som bola konečne čistá a znova sa začala o seba zaujímať.

V tom čase som výrazne schudla, čo ma síce potešilo, ale keď som sa na seba pozrela v zrkadle, povedala som si v duchu - pre Boha.

Už som to nebola ja. Všetko zo mňa padalo. Vyzerala som tak zúfalo a zničene, že som sa zľakla samej seba. Odmietala som pochopiť, ako som sa v priebehu niekoľkých týždňov doslova premenila na zviera. Veľmi som sa za seba hanbila.

Po čase mi predsa len začala chýbať moja stará partia. A znova som sa vrátila k ponocovaniu a drogám. Stretla som sa so svojím kamarátom, ktorý mnou tak veľmi ohrdol. Teraz neváhal použiť silu, aby som sa k nemu vrátila.

Na druhý deň ma vzal za mamou do roboty, aby som sa jej priznala, čo sa so mnou deje. So slzami v očiach som sa jej zdôverila, že som závislá a že užívam drogy.

Mama sa rozplakala, mala som pocit, že sa zrúti, a vtedy som si povedala, dosť.

Znenávidela som aj kamaráta za to, že ma donútil takto jej ublížiť.

Istý čas mi trvalo, kým som pochopila, že mi spravil veľkú láskavosť a týmto jeho skutkom mi daroval život, ktorý si teraz aj vďaka nemu vážim. Sú to tri roky, čo sme spolu a ja som konečne čistá.

Je pre mňa anjelom, ktorý ma stráži, aby som sa opäť nedostala na zlé chodníčky.

Nikomu neprajem prežiť to, čo sa mi vtedy stalo.

Život vie niekedy poriadne zamiešať karty. Našla som lásku, v ktorú som nikdy neverila. Pri ňom som sa dala opäť do poriadku a vážim si všetko, čo mám. Predovšetkým samú seba. Je to aj jeho zásluha, že mi mama dokázala odpustiť a znovu dôverovať. Nezáleží mi na tom, čo povedia druhí. Medzi nami je dvadsať rokov, ale keď to neprekáža nám dvom, tí druhí nemajú právo nás súdiť.

Mám len devätnásť rokov, no dovolím si povedať, že viem, čo znamená žiť a bojovať s nástrahami života.

Viem s istotou vyhlásiť, že ma na to už nikto nenahovorí.

V živote sú pre mňa len dve osoby, ktorým môžem veriť za každých okolností - On a moja mama, pretože iba oni pri mne stáli, keď som to najviac potrebovala. Neviem nájsť slová, ktorými by som im vyjadrila svoju vďaku za to, čo pre mňa spravili.

Nie som hrdá na svoju minulosť, ale ani sa za ňu nehanbím. Keď sa ma niekto opýta na toto bolestivé obdobie, som pripravená otvorene hovoriť o tejto téme, lebo možno niekomu zabráni, aby to vyskúšal.

Janka Šupejová, 5.A, Súkromná hotelová akadémia, Vinohradská 48, Šamorín

Na záberoch školáci v Nitre trávia jarné prázdniny korčuľovaním v hokejovej hale na sídlisku Klokočina. V Nitre, dňa 19. februára 2020

Február 2020

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
-

Prehľad udalostí:

· Jarné prázdniny Banskobystrického, Žilinského a Trenčianskeho kraja, a to od 24. do 28. februára.
Napíšte nám skolske@tasr.sk alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131