Autor textu: Archív
28.01.2014

Na vážkach

Po tomto zážitku som pochopila, že drogy môžu zabíjať, ale ak objavíme drogu, akou je láska, neklesneme pod hladinu a ostaneme na palube života s čistou mysľou.

Zvolen 28. januára (SkolskyServis.sk) -

Crrrrn, crrrn.

Budík.

Otváram oči a hľadím na plafón izby. A je to tu znova. Deň, keď sa opäť musím postaviť realite tvárou v tvár. Pozriem na hodinky, 6.30 hod. Čas vstávať. Aký je dnes vôbec dátum? Super! 14. 2., tzn. Deň sv. Valentína. A ja som opäť sama. Už sedemnásť rokov. Bez frajera a priateľov. Môj jediný priateľ je vankúš, do ktorého sa vždy môžem vyplakať!

Zoberiem rifle, košeľu, baleríny a ruksak. Zídem po schodoch do kuchyne. Môj pohľad sa zastaví na mojej mamine. Jej tvár je opuchnutá a bledá. Takto vyzerá už pár mesiacov odvtedy, ako zomrel môj otec. Milovali sa a bola to skutočná láska, no otec po čase začal piť, až sa upil k smrti. Maminu to veľmi vzalo a odvtedy ju každú noc počujem vykrikovať jeho meno. Chcela, aby to bolo ako kedysi, keď...

„Dobré ráno, maminka, ďakujem za raňajky,“ bozkávam ju na pery a utekám do školy.

Na chodbe školy som počula len slizké bozky zamilovaných a vôňu cukríkov. Snažila som sa tváriť nezaujato. Otvorila som skrinku. Prvú hodinu som mala biológiu. Vybrala som si učebnicu a utekala do triedy. Do triedy vošla aj profesorka Rentová. Je to stará dievka s modernými názormi na život. „Otvorte si učebnicu na strane 36.“ Znechutene som pozerala na hodinky a čakala na zvonenie. Otvorila som učebnicu – Cicavce. Profesorka vysvetľovala látku a ja som sa hrala so stranami v knihe, keď tu zrazu...

Čo to?

Z knihy vykĺzol poskladaný papierik s mojím menom: Emme. Moja tvár horela ako ohnivá guľa, cítila som páľavu od končekov prstov až po korienky vlasov. Papierik som si opatrne vložila do rúk. S nádychom som ho pomaly otvorila. Stálo tam: Emma, môj svet sa zastavil. Môj život sa utápa vo vani plnej bielej peny. No ty si... Keď zaspávam, premietam si tvoju tvár a keď vstávam... Si ako droga, ktorá koluje v mojom krvnom obehu 24 hodín. Si extáza, ktorá ma privádza do šialenstva... Emma, ľúbim ťa.

Po týchto riadkoch som zostala v šoku.

Ten chalan bol ponorený... v... bielej... pene...

„Emma, o čom som rozprávala?“ všetky oči sa upierali na mňa zrak. S neistým pohľadom som sa pozrela na profesorku a už som šla odpovedať, no našťastie zazvonilo.

„Emma, do riaditeľne!!!“

So sklopenou hlavou som vyšla z triedy. Riaditeľka ma nechala po škole.

Trieda alebo respektíve miestnosť pre poškolákov bola v kancelárii zástupkyne.

„Tu sa posaď. Urob si úlohy a hlavne ma neruš.“

Odišla.

Otvorila som si učebnicu matematiky a začala rátať príklady. V miestnosti bolo počuť iba ťukanie do kalkulačky. Vtom do miestnosti vošiel zastupkynin syn. Nepoznala som ho veľmi dobre. Vedela som len, že je o rok starší.

Nevšímala som si ho. Jeho mama bola na cigaretke, tak ostalo v kancelárii absolútne ticho.

„Ahoj, Emma. Ja som Roberth. Ako sa máš? Netreba ti s tým pomôcť?“

Bola som nervózna a ani neviem, z akého dôvodu. S pokusom o rozvážnu reč som odpovedala:

„N, n... nie, ďakujem.“

Neznelo to tak, ako som chcela, ale účinkovalo to a už sa ma nič nepýtal. No jeho mama stále neprichádzala a v miestnosti začínalo byť dusno.

„Emma, mohol by som... vieš, ja... no...,“ do miestnosti vošla jeho mama.

„Roberth, čo potrebuješ?“

Vtom zazvonila a ja som rýchlosťou svetla upaľovala z miesta trapasu.

Doma vládla tichá domácnosť. Mamina spala a ja som si dala sprchu. Potrebovala som sa schladiť. Neustále som myslela na ten papierik, ktorý som dnes našla v mojej učebnici.

Ako to bolo myslené s tou bielou vaňou? Vtom my to doplo! Drogy... On je drogovo... závislý!!! Nie, to nemôže byť... V tej chvíli ma chytila potreba tomu človeku pomôcť. Ale ako? Po tejto otázke som zaspala.

Na druhý deň v škole som sa netešila. Cestou k mojej skrinke som stretla Robertha. Doslova mi skrížil cestu.

„Ahoj Emma, ako sa máš?“ spýtal sa ma.

„Hmmm, celkom dobre a čo ty?“

„Vieš, Emma, chcel by som ťa pozvať niekam... von. Bol by som rád, keby si...“ Nemala som slov, ešte nikdy som sa neocitla v takejto situácii.

“Ja dnes nemôžem... vieš, ja ... musím sa...“

Po tejto odpovedi ma prerušil so slovami, že ma nechcel obťažovať a že mám na to zabudnúť.

„Som hlupák a ...“

Zutekal ako vojak z poľa.

Cítila som, že sa dnes niečo stane. Neviem prečo, ale moje nohy sa samy od seba rozutekali za ním.

„Roberth, Roberth, počkaj... haló...“

Vybehla som na ihrisko za školu. Videla som ho. Sedel na hojdačkách. Len sa hojdal a tváril zamyslene. Podišla som k nemu. Zastala som.

„Roberth, chcela som len povedať, že dnes s tebou nemôžem ísť na rande, pretože sa musím postarať o moju maminu... vieš, Roberth...“

„Emma, Emma...“ potichu opakoval moje meno.

Čupla som si k jeho nohám a chytila ho za ruku. Jeho oči bol zvlhnuté od sĺz.

„Emma, dostala si odo mňa ten odkaz? Pochopila si?“

V tej chvíli som tomu pochopila.

„Roberth, to ty si mi napísal ten krásny odkaz? Ale, ale... ja, pochopila som ho a som rozhodnutá ti pomôcť!!! Počuješ, Rob, chcem ti pomôcť. Ja ťa nesúdim.

Môj otec bol závislý na alkohole a nechcem, aby si dopadol ako on! Počuješ?!!! Pozri sa na mňa! “

„Emma, myslíš to vážne? “ pozrela sa mi do očí .

„Áno, Roberth, myslím to seriózne a smrteľne vážne!!!“

Rozosmial sa a pobozkal na pery. Bol to môj prvý bozk. Najkrajší bozk.

„Emma, je toto skutočnosť alebo len ružovkastý svet drogy? Lebo ak je to skutočnosť, tak som pochopil, že ak chceš snívať, nemusíš sa vykúpať vo vani bieleho prášku, ale stačí si nájsť drogu, akou si ty.

Lebo ty si vyliečila narkomana, ale zároveň si mi ponúkla drogu a tou si TY!!!

A tá droga bude v mojich žilách vyvolávať extázu navždy. Ľúbim ťa, Emma. A teraz sa ťa pýtam: Pôjdeš so mnou na rande?“

Usmiala som sa a pobozkala ho na pery.

„Áno, s radosťou! “

Po tomto zážitku som pochopila, že drogy môžu zabíjať, ale ak objavíme drogu, akou je láska, neklesneme pod hladinu a ostaneme na palube života s čistou mysľou.

Bianka Karlíková, II. ročník Súkromné konzervatorium PinkHarmony Academy, J .Kalinčiakova Zvolen

Čo treba vedieť o koronavíruse

Máj 2020

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-
-
-
-
-
-

Prehľad udalostí:

· Deň otvárania studničiek, Svetový deň bez tabaku (WHO)
Napíšte nám skolske@tasr.sk alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131