Nemecký zoológ Alfred Brehm priblížil čitateľom život zvierat
Jeho celoživotné dielo Život zvierat vyniká hlbokým vniknutím do zmyslu života zvierat.
Bratislava 2. februára (Skolske.sk)
Takmer každá domácnosť má v knižnici prinajmenšom jeden, alebo aj všetky zväzky legendárneho diela Život zvierat nemeckého zoológa Alfreda Brehma. V predslove slovenského vydania encyklopédie sa uvádza: "Brehmovo dielo je práca, ktorá oprávnene patrí medzi knihy krásnej literatúry a pritom je to dielo hlboko vedecké, v ktorom aj dnešná pokročilá veda môže robiť len veľmi malé úpravy." Od narodenia známeho prírodovedca a spisovateľa Alfreda Brehma uplynie v sobotu 2. februára 190 rokov.
Alfred Edmund Brehm sa narodil 2. februára 1829 v nemeckej dedine Renthendorf. Záujem o prírodu a o zvieratá v ňom prebudil jeho otec, protestantský pastor a amatérsky ornitológ Christian Ludwig Brehm. Spočiatku začal Alfred Brehm študovať architektúru na umeleckom inštitúte v Drážďanoch, po dvoch rokoch však školu opustil. Spolu s barónom Johannom Wilhelmom von Müllerom odcestoval do severnej Afriky, kde pozoroval život zvierat. Po návrate domov do Nemecka v roku 1853 začal zverejňovať svoje záznamy a študoval zoológiu na univerzite v Jene. Prijali ho za člena Akadémia vied Leopoldina, národnej akadémia Nemecka.
Usadil sa v Lipsku ako spisovateľ na voľnej nohe, neskôr začal vyučovať na tamojšom gymnáziu. V roku 1862 začal pracovať na svojom celoživotnom diele. Encyklopédiu, ktorá predstavuje komplexne celú živočíšnu ríšu si u Brehma objednal vydavateľ Meyer pre Bibliografický ústav v Hildburghausene.
Prvý zväzok ilustrovaného Života zvierat vyšiel v roku 1863 a postupne v rokoch 1864-1869 uzrelo svetlo sveta ďalších päť dielov. Publikácia si okamžite získala pozitívny ohlas a obrovskú popularitu u čitateľov. Autor dielo ďalších 6 rokov opravoval, dopĺňal a zdokonaľoval. Druhé vydanie vyšlo v roku 1876 a odvtedy jeho dopracované verzie vychádzali pravidelne. Najnovšia verzia doplnená o aktuálne vedecké poznatky, má podobu štyroch zväzkov – prvý obsahuje bezstavovce, druhý diel predstavuje ryby, obojživelníky a plazy. Tretí diel približuje čitateľom svet vtákov a napokon štvrtý diel je venovaný cicavcom. Posledné vydanie Života zvierat vyšlo v Lipsku v roku 1956 a práve túto verziu poznajú v preklade Rudolfa Kvačka aj slovenskí čitatelia.
Kniha naozaj prezrádza nielen široké poznatky, ale aj citový vzťah Alfreda Brehma k zvieratám či vtákom, ktoré opisuje. Spevavca menom glezg hrubozobý známeho aj zo slovenských parkov charakterizuje slovami: "Už podľa neokrôchaného tela sa dá predpokladať, že glezg je lenivý vták." Ďalšieho operenca, kanárika záhradného, popisuje takto: "Čím viac sa blíži čas hniezdenia, tým vášnivejšie spieva samec svoju džavotavú a vrzúkavú pieseň a čudesnejšie sa správa."
Alfred Brehm pôsobil v rokoch 1863-1866 ako riaditeľ zoologickej záhrady v Hamburgu, pre nezhody s vedením mesta však odišiel. V roku 1869 sa stal riaditeľom Berlínskeho akvária, kde pôsobil do roku 1878. V roku 1876 navštívil Sibír, Kirgizsko, Turkménsko a západnú Čínu. V rokoch 1878-1879 cestoval po Rakúsko-Uhorsku a po Španielsku. Veľa pracoval, písal a prednášal.
Jeho osobný život poznamenalo niekoľko nešťastí. Ešte na cestách po Afrike sa v Níle utopil jeho brat Oskar, nadaný entomológ. V roku 1861 sa oženil so svojou sesternicou Mathildou Reizovou, s ktorou mali päť detí. Manželka však v roku 1878 pri pôrode syna zomrela. V roku 1883, keď sa Brehm vydal do Spojených štátov amerických, dozvedel sa, že jeho syn zomrel na záškrt. V máji roku 1884 sa vyčerpaný vrátil do Nemecka a odcestoval do rodnej dediny Renthendorf zotaviť sa. Tu však po chorobe obličiek zomrel 11. novembra 1884.
Jeho legendárne dielo Život zvierat vystihuje opäť citát z jeho predslovu: "Alfreda Edmunda Brehma, svetoznámeho nemeckého zoológa možno nazývať najlepším znalcom zvierat, a to nielen tých, s ktorými prichádzame do kontaktu, ale aj tých, o ktorých sa môžeme dozvedieť len z odborných kníh. Jeho celoživotné dielo Život zvierat vyniká istotou poznania, presvedčivosťou podania a hlbokým vniknutím do zmyslu života zvierat. Je to klasické dielo, ktoré podnes ešte nikto neprekonal. O jeho obľube, hodnote a spôsobe spracovania najlepšie hovorí veľké množstvo vydaní, a to nielen v nemčine, ale aj v iných rečiach."