Oficiálny portrét prezidenta SR je možné objednať TU
Autor textu: TASR
03.07.2019

Pred 165 rokmi sa narodil svetoznámy český skladateľ Leoš Janáček 

Pochádzal z hudobnej, ale chudobnej rodiny. 

Foto: Wikipedia

Bratislava 03.07.2019 (Skolske.sk)

 Spolu s Antonínom Dvořákom a Bedřichom Smetanom patrí k najvýznamnejším českým skladateľom. Svojim osobitým i originálnym štýlom a neobyčajnou melodikou vychádzajúcou z ľudovej hudby moravských regiónov výrazne prispel k formovaniu nielen českého, ale aj svetového hudobného dedičstva. Významný hudobný skladateľ, hudobný teoretik, pedagóg a zbormajster Leoš Janáček sa narodil pred 165 rokmi.

      Leoš Janáček sa narodil ako deviate dieťa dedinského učiteľa 3. júla 1854 v obci Hukvaldy ležiacej na severovýchode Moravy. Po otcovi zdedil husté čierne vlasy, po matke neveľkú postavu, ale po obidvoch vzťah k hudbe. Pochádzal z hudobnej, ale chudobnej rodiny. 

      Už ako malý chlapec spieval v kostolnom zbore. Neskôr ho rodičia poslali do kláštornej školy v Brne, kde ako 11-ročný začal získavať prvé hudobné vzdelanie u moravského skladateľa piesní a zborov a zbormajstra Pavla Krížovského a potom aj na organovej škole v Prahe. Tam sa zoznámil s Antonínom Dvořákom, s ktorým si vymieňal názory na hudbu a vybudovali si priateľstvo, ktoré pretrvávalo dlhé roky. Leoš Janáček študoval nielen v Brne a v Prahe, ale aj na konzervatóriu v Lipsku a vo Viedni.

      Po štúdiách sa v roku 1881 oženil so Zdeňkou Schulzovou, s  ktorou mal dve deti, dcéru Oľgu a syna Vladimíra. Obe deti však zomreli - chlapček ako dvojročný na šarlach a dcéra po ťažkej chorobe ako 21-ročná. V tomto období Janáček písal svoju najznámejšiu operu Její pastorkyňa, ktorá vznikala takmer desať rokov. "Její pastorkyni by som viazal len čiernou stuhou dlhej nemoci, bolesti a nárekov mojej dcéry Oľgy a chlapčeka Vladimíra," vyznal sa Leoš Janáček. 

      Operu sa rozhodol napísať v roku 1894 po nie veľmi úspešných prvých dvoch operách Šárka (1887) a Počátek románu (1891) na prozaický text. Vychádzal z divadelnej hry Gabriely Preissovej Její Pastorkyňa. Uplatnil úplne nový prístup, ktorý ho vyniesol medzi popredných svetových skladateľov. Úspech sa ale nerodil ľahko a nedostavil sa rýchlo. Po dokončení opery v roku 1903 trvalo ešte dlhých 13 rokov, než sa mu otvorila cesta do sveta. Najskôr to bola pražská premiéra v roku 1916, po ktorej nasledovalo v apríli 1918 uvedenie opery Její pastorkyňa v Dvornej opere vo Viedni. Toto naštudovanie zaznamenalo obrovský úspech a z Janáčka sa stal medzinárodne uznávaný skladateľ. Počas nasledujúcich desiatich rokov uviedli operu v osemdesiatich divadlách. V roku 1918 mala premiéru v Kolíne nad Rýnom a v roku 1924 dokonca v Metropolitnej opere v New Yorku. "To je najviac, čo som mohol dosiahnuť," napísal Leoš Janáček.

      Na začiatku svojej skladateľskej dráhy bol inšpirovaný slovanským folklórom, najmä moravskou ľudovou piesňou. Študoval jej nápevy, rytmiku a intonáciu reči. Vďaka tomu sa stal originálnym autorom novej národnej českej hudby nazvanej neofolklorizmus.

      Za najplodnejšie tvorivé obdobie Leoša Janáčka sa považuje posledných desať rokov jeho života. Vznik Československej republiky v roku 1918 privítal plný síl a plánov do budúcnosti. "Prichádzam s mladým duchom našej republiky, s mladou hudbou. Nie som ten, ktorý sa pozerá dozadu, ale som ten, ktorý radšej hľadí dopredu. Viem, že musíme rásť a neviďme ten rast v bolesti, v spomienkach na utrpenie a utlačovanie. Zhoďme to zo seba! Sme národ, ktorý má vo svete niečo znamenať. Sme srdce Európy. To srdce musí byť v Európe cítiť," povedal Leoš Janáček vo svojom prejave v Londýne v roku 1926.   

      Leoš Janáček zanechal rozsiahle dielo od komorných skladieb až po symfonické diela a opery. Medzi veľkým množstvom jeho diel nájdeme napríklad úpravy ľudových piesní Kytica národných piesní či Moravská lidová poezie v písních, kantáty Amarus a Glagolská omša, Rozprávku pre violončelo a klavír, Suitu pre sláčikové nástroje, symfonické básne Taras Bulba alebo Balada Blanická, Sinfoniettu pre orchester, ktorú venoval "svojmu mestu" Brnu alebo balet Rákos Rákoczy. Celkovo napísal deväť opier.
​​​​​​​
      Za svoju tvorbu Leoš Janáček dostal 28. januára 1925 čestný doktorát Masarykovej univerzity v Brne – vôbec prvý v histórii tejto poprednej českej univerzity. O dva roky neskôr bol menovaný za člena Pruskej akadémie vied a v tom istom roku mu belgický kráľ Albert I., pod dojmom obrovského úspechu opery Její pastorkyňa v Antverpách, udelil Rytiersky rád kráľa Leopolda.  
 
      Koncom júla 1928 odišiel skladateľ do rodnej obce Hukvaldy, pričom zobral so sebou aj opis partitúry svojej poslednej opery Z mŕtveho domu, aby nad ním ešte popracoval. To už však nestihol. So silným zápalom pľúc ho odtiaľ previezli do sanatória v Moravskej Ostrave. Leoš Janáček zomrel 12. augusta 1928 v Ostrave a o tri dni bol jeden z najpozoruhodnejších skladateľov 20. storočia pochovaný na Ústrednom cintoríne v Brne.

December 2024

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
-
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-
-
-
-
Napíšte nám [email protected]