Autor textu: TASR
15.07.2019

Svet: Historický kalendár na 15. júla 

Je to dvadsiaty deviaty pracovný týždeň a 196. deň roka 2019.

Foto: www.infoplease.com   Francúz z Paríža Hippolyte Mege-Mouries získal patent na ním vyvinutý margarín ako náhradu masla pre námorníkov a chudobné

Bratislava 15.07.2019 (Skolske.sk)

Svet - osobnosti

      1606 - Narodil sa holandský maliar REMBRANDT HARMENSZ VAN RIJN, predstaviteľ vrcholného holandského maliarskeho baroka a majster šerosvitu, ktorým vytváral na obrazoch neopakovateľnú atmosféru. Medzi jeho najznámejšie diela patria Anatómia Dr. Tulpa, Milosrdný samaritán či Nočná stráž. Zomrel 4.10.1669.
      1817 - Narodil sa britský technik a staviteľ prvého metra v Londýne JOHN FOWLER. Zomrel 20.11.1898.
      1865 - Narodil sa britský tlačový magnát lord Northcliffe, vlastným menom ALFRED CHARLES WILLIAM HARMSWORTH. Spolu s bratom Haroldom založil denníky Daily Mail, Daily Mirror a vlastnil aj The Times. Zomrel 14.8.1922.
      1885 - Narodil sa český bábkarsky teoretik a autor hier JINDŘICH VESELÝ, redaktor prvého bábkarského časopisu na svete Loutkář. Zomrel 19.9.1939.
      1904 - Zomrel ruský dramatik a prozaik ANTON PAVLOVIČ ČECHOV, majster poviedky a autor svetoznámych divadelných hier ako napríklad Ivanov, Tri sestry, Čajka alebo Višňový sad. Narodil sa 29.1.1860.
      1914 - Zomrel rakúsky vynálezca azbestovocementových dosiek (tzv. eternit) a priemyselník LUDWIG HATSCHEK. Narodil sa 9.10.1856.
      1919 - Narodila sa britská spisovateľka a filozofka IRIS MURDOCHOVÁ, autorka 26 románov, z ktorých sú známe napríklad Zámok z piesku, Pod sieťou, Zvon alebo Čierny princ. Jej pozoruhodný a na konci Alzheimerovou chorobou postihnutý život inšpiroval britských filmárov k nakrúteniu filmu s názvom Iris. Zomrela 8.2.1999.
      - Zomrel nemecký biochemik HERMANN EMIL FISCHER, ktorý v roku 1902 získal Nobelovu cenu za chémiu. Narodil sa 9.10.1852.
      1922 - Narodil sa americký fyzik LEON MAX LEDERMAN, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (1988).
      1929 - Zomrel rakúsky esejista, dramatik, básnik, prozaik a libretista HUGO VON HOFMANNSTHAL, zakladateľ salzburského festivalu. Narodil sa 1.2.1874.
      1939 - Zomrel švajčiarsky vysokoškolský pedagóg, psychológ a neuropsychiater EUGEN BLEULER, ktorý sa venoval problematike psychóz a zaviedol pojem schizofrénia ako označenie duševnej choroby. Narodil sa 30.4.1857.
      1956 - Narodil sa svetoznámy americký gitarista JOE SATRIANI, celým menom Joseph Satriani.
      1961 - Narodil sa americký herec FOREST STEVEN WHITAKER, držiteľ Oscara z roku 2006 za rolu ugandského diktátora Idiho Amina vo filme Posledný škótsky kráľ. Za túto úlohu získal aj Zlatý glóbus a cenu BAFTA.
      1963 - Narodila sa dánska herečka BRIGITTE NIELSENOVÁ.
      2009 - Zomrel americký fotograf JULIUS SHULMAN, ktorý sa preslávil fotografiami modernej architektúry 20. storočia. Jeho ťažiskovými témami boli budovy postavené v modernom štýle. Narodil sa 10.10.1910.
      2018 - Zomrel bývalý kanadský hokejový brankár RAY EMRY, ktorý pôsobil v NHL v rokoch 2003-2015. Ottawu Senators doviedol v roku 2007 až do finále bojov o Stanleyho pohár. V najprestížnejšej hokejovej lige sveta chytal aj za Philadelphiu Flyers, Anaheim Ducks a Chicago Blackhawks. Narodil sa 28.9.1982.

Svet - udalosti

      1099 - Križiaci dobyli Jeruzalem, čím sa zavŕšila prvá križiacka výprava.
      1799 - V egyptskej dedine Rosetta našli kameň s nápismi, ktorý dostal názov Rosettský kameň (alebo tiež Rosettská doska). Text na kameni bol napísaný v egyptských hieroglyfoch, démotickom písme a v klasickej gréčtine. V roku 1822 práve vďaka kameňu dokázal Francúz Jean-François Champollion rozlúštiť egyptské hieroglyfy.
      1801 - Francúzsko za vlády Napoleona Bonaparta uzavrelo konkordát so Svätou stolicou (pápežom bol Pius VII.).
      1869 - Francúz z Paríža Hippolyte Mege-Mouries získal patent na ním vyvinutý margarín ako náhradu masla pre námorníkov a chudobné vrstvy obyvateľstva.
      1931 - Kubánsky boxer s prezývkou Kid Chocolate, vlastným menom Eligio Sardinas, sa stal prvým kubánskym majstrom sveta v boxe.
      1941 - Druhá svetová vojna: Britské jednotky vstúpili do Bejrútu, čím sa aj Libanon po Sýrii dostal pod kontrolu Spojencov a podľa prísľubu francúzskeho generála Charla de Gaulla sa obe krajiny mali stať nezávislými.
      1965 - Americká sonda Mariner 4 vyslala na Zem snímky Marsu.
      1968 - Začala sa pravidelná letecká osobná doprava na linke medzi New Yorkom a Moskvou spoločnosťami Aeroflot a Pan American.
      1975 - Začal sa sovietsko-americký kozmický experiment Sojuz-Apollo. Spojenie lodí sa uskutočnilo 17.-19. júla toho roku.
      1983 - Na parížskom letisku Orly zahynulo 7 osôb a 54 bolo zranených pri bombovom atentáte, ktorý spáchali arménski teroristi na kanceláriu tureckej leteckej spoločnosti.
      1997 - Za nového prezidenta vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) zvolili Slobodana Miloševiča.
      2000 - Viceprezident Zimbabwe a predseda komisie pre pozemkovú reformu Joseph Msika v Harare oznámil začiatok prerozdeľovania pôdy zhabanej bielym farmárom najchudobnejšiemu obyvateľstvu čiernej pleti. Podľa viceprezidentovho vyhlásenia sa v ôsmich provinciách tohto afrického štátu začala rýchla agrárna reforma a čierni obyvatelia sa začali ujímať pôdy.
      2009 - Dopravné lietadlo iránskych aerolínií sa zrútilo v severozápadnom Iráne, pričom zahynulo všetkých 168 ľudí na palube. Stroj spoločnosti Caspian Airlines smeroval z Teheránu do Jerevanu.
      2011 - Ostro kritizovaná výkonná riaditeľka britskej časti spoločnosti News Corporation tlačového magnáta Ruperta Murdocha, Rebekah Brooksová odstúpila z funkcie. Padla za obeť škandálu, ktorý vypukol okolo odpočúvania mobilných telefónov a podplácania policajtov týždenníkom News of the World.
      2013 - Britský zákon o sobášoch homosexuálov prekonal poslednú veľkú prekážku - prešiel Snemovňou lordov, čo vyvolalo oslavy medzi jeho stúpencami pred parlamentom.
      2016 - Pokus o štátny prevrat, ktorý v noci uskutočnila v Turecku frakcia armády, sa napokon podarilo vládnym silám potlačiť. Neúspešný prevrat si vyžiadal 237 mŕtvych a vyše 2100 zranených. Z armády prepustili už viac ako 5000 jej príslušníkov, medzi nimi aj 151 generálov a admirálov.

Máj 2024

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-
Napíšte nám [email protected]