Bánovce nad Bebravou 12.09.2019 (Skolske.sk)

Osobné základné zámeno on zastupuje podstatné mená mužského rodu životné i neživotné.  Od životnosti niekedy závisí, ktorý tvar použijeme.  Genitív a akuzatív singuláru ich majú niekoľko: jeho, neho, ho, -ňho, -ň,  datív: jemu, nemu, mu.  Prax ukazuje, že tieto zámená nevieme používať.

Robíme chyby, ktoré trhajú uši

Napríklad aj takéto: Vytiahol nový bicykel, posadil sa na neho/naňho, aby ho vyskúšal. Nezbadal  kameň, potkol sa o neho/oňho a spadol. Niektorí jazyk milujeme, niektorí naňho/na neho nadávame. Podišiel k stromu, oprel sa oňho/o neho, aby sa dobil energiou.

Aj v novinách

Rozhovory v prezidentskom paláci sa zatiaľ týkajú navrhnutých úprav Ústavy, keďže na to, aby boli schválené, je potrebná spolupráca vládnej koalície s mimovládnymi stranami. Je možná, o tom svedčí aj posun návrhu do druhého čítania, keď za neho hlasovala ústavná väčšina až 95 poslancov: vládna koalícia plus SaS. 

Prečo je to tak a čo by sme mali vedieť

- V akuzatíve neživotných podstatných mien používame iba tvary zámena -ň: zaň, naň, preň, poň, oň:  Posadil sa zaň (za volant). Položil naň (na stôl)   kvety.  Nevidel preň (pre strom) na cestu.  Išiel poň (po bicykel) do opravy. Bojí sa oň (o dom), preto ho dal poistiť.

- V akuzatíve životných podstatných mien používame zámenné tvary za neho,  na neho, pre neho, po neho, o neho, zaňho, naňho, preňho, poňho, oňho. A podľa Jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra zriedkavo i zaň, naň, preň, poň, oň: Jožka mám rada, vydám sa za neho/zaňho. Kamarát ma nikdy nesklamal, môžem sa na neho/naňho spoľahnúť.

- Dlhšie tvary zámen jeho, jemu používame  pri dôraze a na začiatku vety: Jeho sa nebojím, to ona mi naháňa strach. Ju som dávno nevidel, ale jeho stretávam každé ráno. Spýtaj sa jeho, keď mne neveríš. Načo mi to hovoríš, povedz to jemu.  Jemu nič neodpustí.

-Tvar jeho v akuzatíve používame iba  pri životných podstatných menách.

-Tvary neho, nemu stoja vždy  s predložkami.

-Skrátené tvary -ňho, -ň sa spájajú s predložkami končiacimi na samohlásku; píšeme ich spolu

- Inštrumentál singuláru má tvar s ním, datív množného čísla k nim.

Rozlišovanie zámen jeho - jeho
 

jeho - privlastňovacie zámeno osobné:  jeho brat, jeho búda, jeho pero, jeho záľuba - privlastňujeme ním mužskému a strednému rodu, odpovedá na otázky čí, čia, čie;

jeho - genitív a akuzatív osobného základného zámena on: spýtaj sa jeho, jeho nič nerozhodí - pýtame sa naň príslušnými pádovými otázkami.

Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou