Oficiálny portrét prezidenta SR je možné objednať TU
Autor textu: Mária Škultétyová
27.10.2019

Ako hruška v poli

Netlieskajte, hra pokračuje.

Foto: Pixabay

Bánovce nad Bebravou27.10.2019 (Skolske.sk)

Nepamätá si, kedy priniesla posledné ovocie. Bolo to dávno. Dávno  si svoje odrodila.  Aké to len boli chutné hrušky! Šťavnaté, sladké.  Voňavé. Stará sorta, takej už nenájdeš.  A chutili, božemôj, ako tie chutili!

Stojí sama uprostred poľa. Boľavou hlavou jej prebleskujú spomienky. 

Bola ona kedysi mladým, zdravým  stromom. Keď rozkvitla nabielo, to už nebol strom, to bola nevesta v dlhom závoji.  Všetky zraky v chotári na ňu sa upierali. Lebo krásy sa nikdy  nenasýtiš. Tak ako sa tráva nenasýti rosy. A čo sa ľuďom osohu nanosila. Vždy chcela byť užitočná. Rok čo rok zarodila.  Aj si nasušili, aj si  popredali. Aby bolo trošku peňazí v dome. Ale to bolo veľmi dávno. Vtedy  aj svet býval inakší. Lepší.

Dnes tam stojí  sama. Sama ako prst. Ako kôl v plote. Ona a nič. A ticho v korune. Pusto. Ani vtáčika letáčika  neuzrieš. Len čo im krídelká dorástli, vyleteli z teplého hniezda. Ta šli preč,  do sveta. Smutná vzdoruje času i nečasu, i vetru,  i letnej páľave.  Zriedka  sa pri nej zastaví unavený pocestný. Posadí sa, oprie chrbát o popraskaný kmeň a ochladí sa v tieni  starého stromu. Aj  sa poobzerá, či si, ako to bolo v jednej rozprávke,  na ovlaženie vyprahnutých úst aspoň jednu plánočku neodroní. Neodroní. Na strome niet jedinej hruštičky.  Hruška sa cíti plano.

Plano sa cíti osamelý človek. Plano a otupno. Len  nič a ticho. A štyri steny okolo. Vidí sa mu, že svet ho opustil. Že je tu pre nikoho. Že dohral svoju úlohu smutný klaun. Už len čaká, kedy padne opona.

Netlieskajte, hra pokračuje.

Na scénu prichádza dieťa a pýta si rozprávku. Tú o mladej hruške.
 
 

Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou

Október 2024

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-
-
Napíšte nám [email protected]