Autor textu: TASR
19.03.2020

Učíme sa doma: Frédéric Joliot -Curie 

Otestuj sa so Školské.sk.

Foto: Francúzsky fyzik, spoluobjaviteľ umelej rádioaktivity Frédéric Joliot-Curie.

 Paríž/Bratislava  19.03.2020 (Skolske.sk)


Francúzsky fyzik, člen Parížskej akadémie vied, spoluobjaviteľ umelej rádioaktivity Frédéric Joliot-Curie dostal v roku 1935 spolu so svojou manželkou Irene Joliotovou-Curiovou Nobelovu cenu za chémiu za syntézu nových rádioaktívnych prvkov. Od jeho narodenia uplynie vo štvrtok 19. marca 120 rokov.

      Frédéric Joliot-Curie sa narodil 19. marca 1900 v Paríži. Vyštudoval polytechnickú školu (École supérieure de physique et de chimie industrielles de la ville de Paris) v Paríži. Na odporúčanie riaditeľa školy Paula Langevina, dlhoročného priateľa rodiny Curieovcov, nastúpil roku 1925 ako mimoriadny asistent u Márie Curieovej, riaditeľky Inštitútu rádia. Tu sa zoznámil s jej dcérou Irene Curie, s ktorou sa oženil v roku 1926.

      Mladí vedci - introvertná Irene Curie a spoločensky aktívny extrovert Frédéric Joliot - sa dopĺňali nielen vedecky, ale aj ľudsky. Svoje vedecké práce začali v roku 1928 podpisovať spoločným menom Joliot-Curie. Zaoberali sa výskumom stavby atómu a ich najväčším spoločným objavom bola umelá rádioaktivita.

      Manželský pár zanietených vedcov k nej dospel pri pokusoch s ostreľovaním berýlia, hliníka a magnézia alfa lúčmi za vzniku izotopov ďalších prvkov s rôzne dlhými polčasmi rozpadu. Za objav umelej rádioaktivity získali manželia v roku 1935 Nobelovu cenu za chémiu. Frédéric Joliot-Curie vo svojej reči prednesenej pri príležitosti udelenia Nobelovej ceny po prvý raz naznačil možnosť reťazovej jadrovej reakcie a varoval pred jej využitím v zbrojení.

      V rokoch 1937-1940 v spolupráci s ďalšími vedcami vystaval Fréderic Joliot-Curie prvý cyklotrón v západnej Európe, zaoberal sa jadrovou reakciou a podmienkami na výstavbu jadrového reaktora využívajúceho urán a ťažkú vodu.

      Počas druhej svetovej vojny zabezpečil, aby nemeckí okupanti nemohli využívať jeho poznatky. Keď jeho manželka s deťmi emigrovali do Švajčiarska, vyvíjal činnosť aj v odboji.

      Po druhej svetovej vojne sa Frédéric Joliot-Curie, na ktorom sa už prejavovali vplyvy nechránenej práce s rádioaktívnym žiarením, stal vysokým komisárom pre jadrovú energetiku (1946) a viedol výstavbu prvého francúzskeho jadrového reaktora (1948).

      V roku 1950 odišiel do dôchodku, ale ďalej pracoval vo svojom laboratóriu a angažoval sa aj politicky. V rokoch 1950-1959 zastával post prezidenta Svetovej rady mieru. Po manželkinej smrti v roku 1956, ktorá zomrela na chorobu jadrových vedcov, leukémiu, prevzal jej miesto na Sorbonne. Posledné dva roky života strávil zakladaním a rozvojom veľkého centra nukleárnej fyziky v Orsay.

      Spoluobjaviteľ umelej rádioaktivity Fréderic Joliot-Curie, ale aj vedec ktorý varoval pred zneužitím jadrovej energie, zomrel v Paríži 14. augusta 1958 vo veku 58 rokov.

      V bývalej Nemeckej demokratickej republike (NDR) vydali v roku 1964 poštovú známku v nominálnej hodnote 20 fenikov. Jeho meno nesie aj jeden z kráterov na Mesiaci či zastávka metra v hlavnom meste Bulharska v Sofii.

Otestuj sa, čo si si zapamätal?



Čo treba vedieť o koronavíruse

Júl 2021

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
Napíšte nám [email protected]