Analýza: Prijaté opatrenia majú najväčší negatívny dosah na chudobných žiakov
Prvou z hlavných príčin negatívnych dosahov je, že žiaci z rodín žijúcich v chudobe nemajú k dispozícii prakticky žiadny elektronický nástroj na kontakt so školou.
Opatrenia prijaté v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 majú najväčší negatívny vplyv na chudobných žiakov. Vyplýva to zo sondáže, ktorú v priebehu minulého týždňa uskutočnil program Teach for Slovakia. TASR o tom informovala komunikačná a marketingová manažérka Teach for Slovakia Veronika Pavlíková Klindová.
Program sa na negatívne dosahy prijatých opatrení pýtal svojich účastníkov, ktorí aktuálne pôsobia ako učitelia na základných a stredných školách. "Naše skúsenosti v týchto školách ukázali, že žiaci z rodín žijúcich v chudobe majú oveľa väčší hendikep v snahe vzdelávať sa dištančne, pri zatvorených školách. Naši učitelia odhadujú, že žiaci z rodín žijúcich v chudobe sa v súčasnej situácii naučia o 90 percent menej, ako by dokázali v škole, naproti tomu žiaci z bežných rodín sa naučia menej odhadom o 30 percent," uviedol zakladateľ programu Stanislav Boledovič.
Prvou z hlavných príčin negatívnych dosahov je, že žiaci z rodín žijúcich v chudobe nemajú k dispozícii prakticky žiadny elektronický nástroj na kontakt so školou.
"Zistili sme, že v školách v lokalitách koncentrovanej chudoby sa učitelia iba sporadicky môžu spoľahnúť na to, že ich žiaci majú doma k dispozícii mobil, počítač prakticky vôbec, naproti tomu učitelia v školách, ktoré navštevujú žiaci z lepšieho socio-ekonomického prostredia, až v 83 percent prípadoch avizujú, že ich žiaci majú obvykle doma k dispozícii počítač alebo smartfón," povedala Pavlíková Klindová.
Ako druhá negatívna príčina sa ukázalo byť to, že žiaci z rodín žijúcich v chudobe často potrebujú väčšiu a osobnú podporu počas hodín, ktorú im je zložitejšie poskytnúť v súčasnej situácii, pričom rodičia im doma potrebnú podporu tiež nevedia poskytnúť.
"Obmedzená kvalita vzdelania bez možnosti spätnej väzby a kontaktu s učiteľom chudobné deti ešte viac znevýhodní oproti ich rovesníkom. Tí si vedia napríklad pozrieť vzdelávacie videá na internete, stiahnuť úlohy alebo byť denne v kontakte s učiteľom, ktorý im vysvetlí učivo a usmerní ich v práci," priblížila Pavlíková Klindová.
Učitelia zapojení do sondáže tiež uviedli, že v 80 percentách ich tried je aspoň jeden žiak, ktorý žije v extrémnej chudobe, kde nemá prístup k tečúcej vode či elektrine, alebo má obmedzený priestor na žitie.
Na celom Slovensku je aktuálne podľa dát Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR 40.000 detí na základných školách, ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ide celkovo o desať percent z celkovej populácie žiakov základných škôl. "Je vysoká pravdepodobnosť, že sú medzi nimi tisícky takých, ktorí nemajú v domácnosti počítač, smartfón a pripojenie na internet," uviedla Pavlíková Klindová. Dodala, že vzdelanosť má vplyv aj na štátnu kasu, podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sú verejné zdroje využité na vzdelanie muža do konca strednej školy štyrikrát menšie ako verejné výdavky naňho, keď školu nedokončí. V prípade žien je to 2,5 násobok.