Autor textu: Ester Viktória Ziffová
14.05.2020

Bučková: Pre predošlú vládu nebola integrácia Rómov dostatočnou prioritou

Rozhovor so splnomocnenkyňou vlády pre rómske komunity.

Foto: Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity, Andrea Bučková

Bratislava 14.05.2020 (Skolske.sk)

Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity, Andrea Bučková, tvrdí, že pre predošlú vládu nebola integrácia Rómov dostatočnou prioritou. Svojou prácou chce dosiahnuť viditeľný progres.

Čomu by ste sa chceli venovať v tomto vládnom období?
Chceme dosiahnuť hmatateľné výsledky v oblasti bývania, vrátane vybavenosti rómskych komunít potrebnou infraštruktúrou, a výsledky vo vzdelávaní rómskych detí a zamestnanosti. Čaká nás náročné obdobie prípravy na nové programové obdobie 2021 – 2027.  Treba nastaviť kľúčové priority pre inklúziu marginalizovaných rómskych komunít tak, aby sa vyrovnávali rozdiely medzi nimi a majoritou. 

Slovensko je súčasťou Agendy 2030, dokumentu, ktorý predstavuje 17 cieľov udržateľného rozvoja. Tento komplexný súbor pracuje aj s myšlienkou odstrániť chudobu, pričom na Slovensku stále máme marginalizované skupiny v najvyššom štádiu chudoby. Aké budú, v tejto súvislosti, kroky Slovenska na najbližšie roky?
Chudoba je široký pojem a nespája sa len s obyvateľmi marginalizovaných rómskych komunít. Faktom však zostáva, že je stále veľký rozdiel medzi životnými podmienkami ľudí z vylúčených rómskych komunít a ostatnými obyvateľmi Slovenska. Z výskumov vyplýva, že chudobou je ohrozených až 85 % domácností z marginalizovaných rómskych komunít.

Základným predpokladom vymanenia sa z chudoby je prístup k základnej infraštruktúrnej vybavenosti,  bývaniu, kvalitnej pitnej vode, vzdelaniu na všetkých úrovniach a zamestnaniu. Budeme preto presadzovať opatrenia, ktoré budú zacielené na zvýšenie zamestnanosti najmä mladých Rómov a Rómok, v oblasti vzdelania chceme pozornosť sústrediť na podporu programov rannej starostlivosti. Prioritou vo vzdelávaní zostáva aj zastavenie neoprávneného zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych základných škôl.

Jedným z najvýraznejších ukazovateľov životnej úrovne je bývanie. Našim zámerom je zlepšiť životné podmienky obyvateľov marginalizované rómske komunity tým, že zvýšime počet obydlí s vysporiadanými vlastníckymi vzťahmi. Na Slovensku máme stále rómske komunity s nízkymi  hygienickými štandardmi,  chýba im základná infraštruktúrna vybavenosť – prístup k pitnej vode, pripojenie k elektrickej sieti, kanalizácii. Toto je jedna z prioritných oblastí, kde chceme dosiahnuť viditeľný progres. 

Bývalý premiér, Róbert  Fico sa len nedávno oboril na Igora Matoviča a nazval ho premiérom Rómov. Ako hodnotíte takéto vyjadrenia?
Róbert Fico použil výraz, ktorý je urážlivý a hanlivý. Nemenej podstatné je, že to nebolo prvýkrát čo  predseda politickej strany Smer – SD otvorene prezentoval protirómske  postoje. Minuloročné video kde obhajoval odsúdeného extrémistu ponúka legitímnu otázku či je Smer – SD  stranou naozaj s antifašistickou orientáciou, a hrádzou proti extrémizmu, a či ňou pod týmto vedením naďalej bude.

To, že rómske obyvateľstvo a obzvlášť obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít majú byť objektom verejných politík má svoje opodstatnenie. Nestaviame na subjektívnych pocitoch, východiskom sú dáta a analýzy, ktoré dlhodobo potvrdzujú, že situácia v mnohých obciach je alarmujúca. Pre predošlú vládu nebola agenda integrácie Rómov dostatočnou prioritou, o tom svedčí aj nedostatočné  plnenie záväzkov a slabé  čerpanie  prostriedkov z Európskej Únie v období 2014 – 2020.   

Pri rokovaní o „rómskej otázke“ vždy počujeme aj hlasy extrémistov, pričom sa zdá, že sú hlasnejšie ako kedysi. Zvýšila sa na Slovensku rasová nenávisť majority voči rómskej komunite?
Výberové zisťovania dlhodobo poukazujú na sociálny dištanc voči Rómom a Rómkam. Napríklad štúdia Eurobarometra uvádza, že 50% respondentov a respondentiek zo Slovenska sa domnieva, že Rómovia a Rómky nie sú v žiadnej oblasti diskriminovaní. Prítomnosť rastúcich nenávistných prejavov, neznášanlivosti a diskriminácie na úrovni EÚ viedla k tomu, že Európsky parlament odporučil vládam členských štátov, aby zaviedli opatrenia zamerané na antirómsky rasizmus.
 
V roku 2012 vláda schválila dokument Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020. Ako hodnotíte naplnenie, alebo nenaplnenie tohto plánu?
Vychádzajúc z externého hodnotenia plnenia Stratégie pre integráciu Rómov do roku 2020 môžem skonštatovať, že vybrané prioritné oblasti na úrovni konkrétnych opatrení sú hodnotené neuspokojivo. Napríklad niektoré opatrenia v oblasti zdravia, vzdelávania a scitlivovania verejnej mienky. Práve posledná oblasť je za ostatné obdobie hodnotená najkritickejšie. 

Rómovia z najzabudnutejších osád takmer pravidelne ukončia školu po dosiahnutí 10 ročnej povinnej dochádzky. Ako môžeme bojovať proti nedostatku študijnej motivácie?
Láskou k deťom, k učeniu a trpezlivosťou. Ak mám byť ale konkrétna, predčasnému ukončeniu školskej dochádzky môžeme zamedziť skvalitnením vzdelávacích metód, zvýšiť počet asistentov, učiteľov a ďalšieho odborného personálu na školách, ale aj zlepšením školskej diagnostiky. Dôležité je podporovať a implementovať na  školách celodenný vzdelávací systém a individuálny prístup k dieťaťu prostredníctvom mentoringu a tútoringu, teda cieleného a osobného vedenia dieťaťa počas rokov školskej dochádzky.

Vnútornú motiváciu detí musí podporovať samotné vzdelávacie prostredie, ktoré má byť inkluzívne, rešpektujúce rôznorodé potreby detí, vnímavé a proaktívne. Je potrebné takéto prostredie vytvárať už pred vstupom do základnej školy. Kvalitná predškolská príprava je základným predpokladom úspechu v ďalších stupňoch vzdelávania. Veľmi dôležitý je aj moment prechodu zo základnej školy na strednú školu. Zvyšujú sa náklady, obťažnosť štúdia. Ak sa mladý človek aj rozhodne pokračovať v štúdiu, existuje veľa rôznorodých objektívnych aj subjektívnych dôvodov, prečo nie je ľahké školu ukončiť. Tu je potrebné uvažovať o štipendijnej podpore a možnosti zárobku popri vzdelávaní, zároveň o rôznorodých mládežníckych programoch rozvíjajúcich životné kompetencie, samostatnosť, zodpovednosť a angažovanosť, ale aj umožniť týmto mladým ľuďom prakticky spoznávať svet práce, napríklad prostredníctvom stáží. Vzdelávanie musí mať pre deti a mladých ľudí zmysel, tým zmyslom má byť predstava o budúcnosti, ktorá je dosiahnuteľná.

Rozšíreným problémom je aj fakt, že deti z osád, ktoré nastupujú do školy, majú materinský jazyk rómčinu a po slovensky hovoria lámavo, alebo nehovoria takmer vôbec. Nemyslíte si, že by bolo vhodné zmeniť učebné osnovy a pridať možnosť výučby slovenského jazyka ako druhého jazyka?
Základnou premisou je že materinským jazykom dieťaťa je iný jazyk ako slovenský. Najmä preto je nevyhnutné sústrediť pozornosť na prípravné obdobie, aby vstup dieťaťa do prvého ročníka ZŠ bol bezproblémový. Tieto kroky však vyžadujú posilnenie finančných prostriedkov  do ľudských zdrojov a učebných pomôcok. Vláda sa zaviazala, že bude posilňovať rómsky jazyk na školách a zabezpečí dostupnosť výučby rómskeho jazyka a predmetu slovenský jazyk na školách, ktoré navštevujú žiaci, ktorých materinský jazyk je rómsky jazyk.

Len nedávno sme sa po rokoch dočkali verdiktu v prípade policajnej razie v Moldave nad Bodvou, kde policajné komando zbilo skupinu Rómov. Tento medializovaný prípad nadriadení dlho popierali, zvrat prinieslo až spomínané súdne rozhodnutie. Pred pár dňami sa však objavili informácie o incidente v Krompachoch, kde policajti zbili deti. Kedy tieto neopodstatnené zásahy skončia a čo treba urobiť pre ich koniec?
Konanie policajta v Krompachoch je neprípustné a neospravedlniteľné. V prípade neopodstatnených  policajných zásahov musí platiť nulová tolerancia.  Náš úrad  pripravuje návrh aktivít pre zlepšenie   spolupráce so zástupcami polície, aby sa predchádzalo takýmto situáciám a zvýšila sa dôvera Rómov k polícii.  Súčasťou návrhu bude opätovné zdôraznenie potreby obstarať kamery počas služobných zásahov do výstroje každého príslušníka policajného zboru.

Parlament by mal pokrývať názory všetkých občanov, vo svete sú trendom menšinové strany. Na Slovensku sme však nikdy stranu s primárne rómskou agendou nemali, nie je to chyba?
Treba pátrať po príčinách, prečo sa doposiaľ žiadnej rómskej politickej strane nepodarilo dostať sa do parlamentu. To je však otázka pre politológov a politologičky, ktorí by sa odpovede hodnoverne zhostili. Mám však za to, že na lokálnej úrovni máme starostov, ktorí sú členmi rómskych politických iniciatív. Pre mňa  je skôr zásadné, aby hájenie a presadzovanie záujmov rómskej národnostnej menšiny neostalo len na úrovni predvolebných programov, a aby sa záväzky definované v programových vyhláseniach vlád vo vzťahu k tejto menšine napĺňali v maximálnej možnej miere.
​​​​​​​  
Ako hodnotíte prácu minulej vlády a bývalého splnomocnenca? Sú nejaké kroky ktoré vám nechali predpripravené a ich účinnosť môžeme očakávať v najbližších mesiacoch?
Sústreďujem  sa na priority a naplnenie cieľov a úloh, ktoré sú pred nami - spracovanie stratégie pre integráciu Rómov na obdobie po roku 2020, aktívna participácia na príprave nového programového obdobia pre štrukturálne fondy na obdobie  2021 - 2027 a ďalšie činnosti, ktoré sa s agendou vedenia úradu spájajú.       

Čo treba vedieť o koronavíruse

Jún 2020

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
-
-
-
-
-

Prehľad udalostí:

· Medzinárodný deň nevinných detských obetí agresie, Deň národnej spolupatričnosti (Maďarsko), Medzinárodný deň detí nevinných obetí agresií (OSN), Deň zástavy (Estónsko)
Napíšte nám skolske@tasr.sk alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131