Bomba ti spadla
Bomba naozaj padla.
Bánovce nad Bebravou 06.08.2020 (Skolske.sk)
Babka, vedľa ktorej poskakovalo asi trojročné chlapča, mala pravdu. Kukám na trávnik vedľa chodníka, bola tam. Bomba. Veľká asi ako menšie slepačie vajce. Akurát, aby sa zmestila do ručičky malého chlapca. Maličká napodobenina tej, ktorá dostala meno Malý chlapec.
Ja som si pritom spomenula na tri veci. Na tú skutočnú bombu, ktorá 6. augusta 1945 padla na Hirošimu. Malý chlapec vtedy zničil dve tretiny mesta, na mieste zabil asi osemdesiattisíc ľudí a ťažko ich zranil viac než stotisíc. A to nehovorím o tých, ktorí umierali na následky žiarenia.
Druhá vec, ktorú vo mne detská hračka vyvolala, bola hra na vojakov. Moja povojnová generácia ju v krátkom zozname hier mala na prvom mieste. My dievčatá sme bojovali spolu s chlapcami. Stačilo kúsok dreva, špagát a flinta bola hotová. Na záhradách povyše domov sa ozývalo ra- ta- ta- ta- ta. Chudáci „Nemci“, vždy chodili domov porazení s plačom.
Aby som dokončila. Tou treťou vecou sú dnešné „hry veľkých chlapcov na vojnu“. Skutočná vojna na autentických miestach v akejsi repríze. Niekomu sa to možno páči, niekto zas krúti hlavou. A v niekom opäť ožívajú boľavé spomienky.
V závere si kladiem dve otázky: Prečo sa sedemdesiatpäť rokov po vojne ozýva z miest voľakedajších bojov opäť streľba? Prečo sa sedemdesiatpäť rokov po vojne deti hrajú s hračkami, ktoré ako zbrane zabíjali?
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou