Fejtón: O roku
Poznáte ten vtip, ako sa dvaja rozprávajú: „Prší.“ „Viem, som rád.“ „A prečo si rád?“ „No, ono by pršalo aj keby som nebol rád, tak som radšej rád.“
Bratislava 03.12.2020 (Skolske.sk) - Rok 2020 sa pomaly, ale isto blíži ku svojmu záveru. Väčšina z nás, ktorej sa podarilo prežiť ho v zdraví (snáď to ešte pred jeho koncom takýmto spôsobom nezakríkneme), na neho bude pravdepodobne spomínať ako na... No, na tento rok radšej bude lepšie vôbec nespomínať. Možno je to iba subjektívny pohľad na vec, ale rok, ktorý sa zdal byť nekonečný, no pritom ubehol rýchlejšie než ktorýkoľvek predtým (veď včera bol ešte len marec!), nepriniesol ani jednu pozitívnu správu.
Dobre, pripúšťam, mohol som ju prepočuť, ale jediné, na čo si spomínam je to, že v januári horel celý svet, vo februári sme boli na pokraji jadrovej vojny a od marca žijeme v pandemickej bubline. Obklopení štyrmi stenami bytov a domov, nespočetným množstvom vlastných existenciálnych myšlienok a x členmi rodiny, s ktorými si mnohí mali možnosť vyskúšať nástup ponorkovej choroby v praxi. Vyslobodením sa zdalo byť ono povestné pohodové leto, ktoré ľudí na chvíľu zdanlivo upokojilo (a v Chorvátsku premorilo), len aby ich jeseň padajúcim lístím a fackou druhej vlny mohla vrátiť do reality.
Aha, opäť je marec a marec trvá! Aj teraz v decembri a ktovie dokedy. Rodinná ponorka za zvukov beatlesáckej Yellow Submarine a vianočných kolied pri svietiacom stromčeku sa plaví ďalej. Aj teraz v decembri a ktovie dokedy...
Mnohí si už za tie mesiace na jej palube hádam aj zvykli. Prekvapilo by ich snáď už len to, ak by na Silvestra o polnoci preskočil dátum z 31. 12. na 1. 13. A možno, že ani to nie. Aj keď o tomto roku možno hovoriť ako o mizernom po všetkých stránkach, buďme radi aspoň za to, ako je. No, ono by totižto stále mohlo aj pršať.