História 1. mája
V Slovenskej histórii sa v tento deň traduje, že mládenci stavajú stromy dievčatám, ktoré sa im páčia alebo si dajú bozk pod rozkvitnutou čerešňou. Ako to však celé začalo?
Prvý máj, inak nazývaný aj Sviatok práce vznikol v roku 1886 v USA. Robotníci z mesta Chicago vyšli štrajkovať do ulíc za boj o skrátenie pracovného času na osem hodín denne. Do demonštrácií sa zapájalo čoraz viac ľudí a v celých Spojených Štátoch štrajkovalo približne 300 000 pracujúcich. Boje v Chicagu si vyžiadali množstvo ťažko zranených a dve desiatky mŕtvych.
Na počesť demonštrantov prijal parížsky kongres v roku 1889 II. Internacionály uznesenie o zavedení medzinárodného sviatku pracujúcich na 1. mája. O rok neskôr sa začali konať oslavy v Spojených štátoch, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Francúzsku, Taliansku či v mnohých iných krajinách. Na Slovensku sa Sviatok práce oslavoval v Košiciach, Liptovskom Mikuláši ale i v hlavnom meste na Železnej studničke. Tieto oslavy však slúžili ako podpora pri boji proti nezamestnanosti ale aj proti zlým pracovným podmienkam. Po vzniku česko-slovenskej republiky bol 1. máj vyhlásený ako štátny sviatok. V období komunistického režimu politici zneužívali prvomájové manifestácie na svoju propagandu.
Máj – lásky čas
Mesiac máj sa považuje za symbol lásky a zrodu niečoho nového. V máji kvitne a rozrastá sa všetko, čo príroda ponúka. Stromy majú najvýznamnejšie a najsilnejšie postavenie medzi rastlinami, preto sa v našich končinách zvolili za symbol tohto dňa. Vysoký strom – máj, staval mládenec v noci dievčaťu, ktoré sa mu páčilo. Boli to väčšinou smreky alebo jedle, ktorým sa odobrala spodná kôra a vršok koruny bol ozdobený farebnými stuhami. Pred postaveným májom mladíci stáli a vyberali „poplatky“, ktoré neskôr minuli na majálese. Tento zvyk sa na Slovensku traduje dodnes, avšak už ho nestavajú chlapci dievčatám ale spoločne stavia jeden máj celá dedina.