Nové Zámky 24.10.2025 (Skolske.sk)

V priestoroch novozámockého Regionálneho osvetového strediska bola dňa 21. októbra slávnostne otvorená výstava "Miro Vörös a jeho hostia".
Vystavené diela a ich autorov predstavila kurátorka výstavy doc. PhDr. Jitka Rožňová, PhD. : " Miro Vörös je umelcom-výtvarníkom, ktorý vníma tento dar, privilégium a súčasne zodpovednosť s nadhľadom a vášňou, dokazujúc, že oba protichodné prístupy sa navzájom nevylučujú – práve naopak, výborne sa dopĺňajú.
V ateliéri ukrytom v zadnom trakte lekárne „u Vörösa“, ako Novozámčania túto priam kultovú apatieku familiárne nazývajú, sa doktor farmácie Miroslav Vörös prirodzene, zľahka mení na umelca Mira Vörösa. Veď alchýmia lekárnickej profesie a umeleckej tvorby je jeho bytostnou súčasťou, akousi spojenou nádobou, v ktorej sú obe esencie paralelne prítomné.
K výtvarnej tvorbe si Miro Vörös začal nachádzať intenzívnejšie cestu v siedmej triede základnej školy. Jeho otec bol učiteľ a na škole, kde učil, ho na synov talent prvýkrát upozornila kolegyňa-výtvarníčka. V tejto súvislosti však musíme spomenúť aj akademického maliara Rolanda Hanusa, ktorý bol s rodinou v príbuzenskom vzťahu a počas jednej z návštev si nielenže prezrel Mirove kresby a postrehol jeho talent, ale stal sa zároveň aj jeho mentorom: odovzdával mu cenné rady, pod jeho dohľadom skúšal nové techniky, povzbudzoval ho k trpezlivosti a vyzýval k neustálej práci na sebe.
Po príchode na šalianske gymnázium sa už Miro Vörös začal venovať maľovaniu naplno, hoci svoj čas musel deliť medzi školu a šport, ktorému sa aktívne venoval. Otázka, kam na vysokú školu, bola v jeho prípade o to náročnejšia, že inklinoval nielen k výtvarnému umeniu, ale aj k športu a k chemickým vzorcom. Napokon sa rozhodol pre farmáciu, kde mal šťastie nielen na umelecky zmýšľajúcich spolužiakov, ale aj ústretových pedagógov.
A potom už nasledovali prvé výstavy, prvé výraznejšie úspechy i namaľované obrazy, z ktorých mnohé našli domov v rôznych krajinách sveta, no predovšetkým chuť experimentovať, objavovať, tvoriť, napredovať.
Tvorbu Mira Vörösa nemožno vymedziť jediným žánrom, témou, technikou, výtvarným prístupom. Koniec koncov, svedčí o tom aj výber z jeho tvorby, prezentovaný na tejto výstave. Jeho diela odzrkadľujú návraty k impresionizmu a postimpresionizmu, ale aj k iným smerom moderného umenia, fascináciu technikami akvarelu, akrylu a olejomaľby, z hľadiska tematického zameranie na krajinky, zátišia, figurálne a folklórne motívy. V každom z nich však dominuje dôraz na kompozíciu, farebnosť, no predovšetkým atmosféru a emócie, s ktorými je divák, ktorý k obrazu pristupuje, nadväzuje s ním dialóg, stáva sa pre neho objektom zmyslového vnímania, konfrontovaný.
Ako konštatuje samotný autor, každý z týchto obrazov má svoj príbeh, každý z nich maľoval s citom, vášňou a láskou. Aj preto prechováva ku všetkým rovnako intenzívny citový vzťah, napriek tomu sa medzi nimi nájdu diela, ktorých by sa nikdy nevzdal, lebo sa mu s nimi spája silný zážitok, nezabudnuteľný okamih života. Medzi také patria aj maľby tematicky späté s talianskym koloritom, veď ako Miro Vörös zdôrazňuje, práve talianska kultúra, miestne galérie, rázovité mestečká, ulice, krajina ako taká ho pri každej návšteve nanovo očarúvajú. A ešte nezabudne dodať: „Keby som mal možnosť vybrať si miesto na maľovanie svojich obrazov, tak by to bolo určite Taliansko.“
A ako vníma Miro Vörös samotný proces umeleckého sebavyjadrenia? „Každé čisté plátno je pre mňa ďalšou výzvou, aj keď viem, že ma to bude stáť opäť veľa vypätia a driny. (...) Do každého obrazu dávam vždy svoje maximum. Maľovanie mi pripadá ako tá štyristovka, ktorú som kedysi behával. Možno to znie neuveriteľne, ale ja aj dnes, po rokoch, cítim pred-štartovnú horúčku či nervozitu.“
Avšak rovnako ako priestor na autonómne sebavyjadrenie je v umení dôležitá aj prítomnosť spriaznenej komunity ľudí, ktorí sú aktívnymi partnermi nielen v diskusiách, ale aj v spoločných umeleckých projektoch.
A takýmto spoločným umeleckým projektom je i výstava „Miro Vörös a jeho hostia“. Vďaka nemu sa priestory Regionálneho osvetového strediska v Nových Zámkoch stali miestom, kde sa stretáva hneď niekoľko autorských prístupov, obohacujúcich a napĺňajúcich uhlov výtvarného pohľadu a mnohorozmernosti umeleckých osobností, akými Miro Vörös, Jaroslav Uhel, Milan Árendás a Viera Árendásová nepochybne sú.
Maliar, ilustrátor a vysokoškolský pedagóg prof. Jaroslav Uhel sa venuje odbornej publicistike, organizovaniu výstav profesionálnych výtvarníkov, art terapii a realizácii výtvarných projektov s deťmi. Má za sebou vyše stošesťdesiat výstav na Slovensku i vo svete. Zameriava sa na maľbu a kresbu, grafický a knižný dizajn, knižnú ilustráciu a priestorovú tvorbu. Je autorom viacerých knižných a časopiseckých ilustrácií, návrhov a realizácií obálok kníh, katalógov, brožúr, plagátov, telefónnych kariet, poštových známok, plastík, objektov, expozičných a priestorových realizácií v architektúre. Svoje diela pravidelne vystavuje na domácich aj zahraničných prezentáciách výtvarného umenia. Zúčastnil sa mnohých medzinárodných sympózií, workshopov a tvorivých pobytov, je laureátom viacerých ocenení. Vo svojej tvorbe reaguje na aktuálne prúdy umenia, no zároveň skúma možné hranice výtvarného jazyka. Citlivý prístup k používaniu výrazových prostriedkov, úcta k farebnosti, sila a jednoduchosť výrazu a ľahkosť tvorby povyšujú jeho diela na filozofické stretnutia. Atypická štruktúrovanosť a priestorové usporiadanie obrazovej plochy, členenie malieb na niekoľko svojbytných, no zároveň vizuálne a myšlienkovo prepojených jednofarebných a viacfarebných rovín, generuje jedinečný estetický zážitok.
Milan Árendás a Viera Árendásová, žijúci a pôsobiaci v Tvrdošovciach, patria k najvýraznejším predstaviteľom súčasnej fajansy na Slovensku, ktorí počas uplynulých desaťročí prezentovali svoje diela na mnohých výstavách. Do výstavného priestoru vnášajú čaro ľudového umenia sprítomnené v trojrozmernosti fajansových exponátov, solitérnych kúskov, ktoré majú korene v habánskej kultúre, no neskôr sa stali autonómnou súčasťou slovenskej kultúry. Obaja autori túto jedinečnú kultúru uchovávajú, oživujú a sprítomňujú pre súčasníkov vskutku unikátnym spôsobom. V ich umeleckom portfóliu sú zastúpené o. i. široké kardinálske taniere, hranaté a baňaté fľaše, sedliacke a pyskaté džbány, vázy, korbele, albarelá či kachlice dekorované náročnou fajansovou technikou, mramorovaním a ručným maľovaním. V umeleckej keramike, ale aj kachliach a peciach sa originálnym spôsobom snúbi stáročná tradícia s duchom súčasnej doby. Fajansy z dielne manželov Árendásovcov charakterizuje biely podklad, osobité plastické farby s vlastnou štruktúrou, originálny rukopis a paralelná prítomnosť aspektu funkčnosti a dekoratívnosti.
A ak som svoj príhovor začala citátom Francúza Augusta Rodina, zakončím ho španielskym kubistom Pablom Picassom: „Každé dieťa je umelec. Problém je zostať umelcom, aj keď vyrastie.“ Mirovi Vörösovi a jeho hosťom sa to podarilo. Svoje jedinečné videnie sveta a schopnosť zachytávať ho a odovzdávať ďalej pomocou výtvarného jazyka, si preniesli aj do dospelosti. Dôkazom je ich fascinujúci svet farieb, tvarov, myšlienkových stôp-odkazov vrytých do plátna, papiera či hliny."

Túto zaujímavú a hodnotnú výstavu si môžeme pozrieť do 14. novembra 2025.