Nadmerné používanie obrazoviek v rannom veku môže negatívne ovplyvniť vývin reči
Výskumy sa zhodujú, že kľúčovým problémom nie je samotný obsah obrazoviek, ale najmä úbytok prirodzenej, aktívnej a recipročnej interakcie medzi dieťaťom a dospelým.
Bratislava 29.05.2026 (OTS/Skolske.sk)
Reč je z biologického hľadiska kognitívna schopnosť, ktorá sa formuje už v rannom veku.
Chýbajúca interakcia
Hlavným problémom nie je obrazovka samotná, ale to, čo v živote dieťaťa nahrádza. Odborníci to nazývajú "hypotéza vytláčania". Dieťa sa učí reč sledovaním pier, mimiky a reakcií rodiča. Obrazovka túto obojsmernú komunikáciu neposkytuje. Čas strávený pred obrazovkou je čas, kedy dieťa neskúša nové slová a nereaguje na okolie. Aj keď dieťa počuje slová z videa, mozog batoliat má problém preniesť 2D informáciu do 3D sveta (tzv. video deficit). Podľa logopedičky Mgr. Beáty Gajdošovej najväčším rizikom nie je samotná obrazovka, ale to, že nahrádza živú komunikáciu, hru a spoločný čas s rodičom. „Rozvoj reči u detí prebieha najprirodzenejšie v každodenných situáciách. Opiera sa o niekoľko kľúčových oblastí – najmä kontakt a komunikáciu (rozprávanie a dialóg), hru, pohyb a tiež hudobno-rytmické aktivity. Dôležitú úlohu zohráva aj čítanie kníh, učenie sa básničiek či jednoduché aktivity podporujúce myslenie, napríklad hádanky,“ vysvetľuje Gajdošová.
Viac ako hodinu denne sleduje obrazovky 41 % batoliat
Prieskum agentúry STEM v Českej republike (realizovaný pre iniciatívu Zvedni hlavu a Nadáciu O2) ukázal, že viac ako polovica dojčiat trávi čas pri mobile alebo televízii. Viac ako hodinu denne sleduje obrazovky 41 % batoliat vo veku 1–2 rokov a až 68 % predškolákov. Tieto dáta poukazujú na vysokú mieru expozície digitálnym zariadeniam už v rannom detstve.
Podľa štúdie Pediatric Academic Societies, ktorá sledovala 900 detí vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov, sa zistilo, že každých 30 minút času stráveného pred obrazovkou (tablety, smartfóny) navyše u detí do 2 rokov viedlo k zvýšeniu rizika oneskorenia reči o 49 %.
Spoločné čítanie a rozhovory zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji reči
Rozvoj reči je proces, v ktorom nejde len o „opakovania slov“, ale vychádza z celkového vzťahu a spoločných zážitkov. Mozog dieťaťa je nastavený na učenie sa cez emócie a interakcie. Logopedička Mgr. Beata Gajdošová si myslí, že podpora reči nemusí byť zložitá. „Veľmi účinné je prirodzené rozprávanie – opisovanie každodenných činností, pomenúvanie vecí a citlivé reagovanie na pokusy dieťaťa o komunikáciu. Spoločné čítanie rozvíja slovnú zásobu, porozumenie aj schopnosť viesť dialóg. Novšie výskumy zároveň ukazujú, že práve spoločné aktivity, ako čítanie a rozhovory, zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji jazykových schopností a vzťahu medzi rodičom a dieťaťom (Gath, McNeill a Gillon, 2023).“
Skvelou pomôckou sú aj spoločenské hry
Odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik, Štěpánka Zoubková, vysvetľuje že spoločenské hry sú nápomocné pri rozvoji reči. Detská verzia obľúbenej a populárnej hry ACTIVITY rozvíja fantáziu a schopnosť vyjadrovať sa už u detí v predškolskom veku. Karty obsahujú obrázky takže si hru môžu smelo zahrať aj deti, ktoré ešte nepoznajú písmená a nevedia čítať.
Zdroj:
Gath, M., McNeill, B. and Gillon, G., 2023. Preschoolers’ screen time and reduced opportunities for quality interaction: Associations with language development and parent–child closeness. Current Research in Behavioral Sciences, 4, p.100140. Available at: https://doi.org/10.1016/j.crbeha.2023.100140
STEM, 2024. Prieskum mediálneho správania detí vo veku 6 mesiacov – 5 rokov. Praha: STEM pre Zvedni hlavu a Nadáciu O2.
Máj 2026
