Bratislava 04.06.2026 (Skolske.sk)

V priestoroch novozámockej Knižnice Antona Bernoláka sa dňa 2. júna konala vernisáž výstavy pedagogičky a úspešnej výtvarníčky Eleonóry Révayovej. Pozoruhodné na výstave jej umeleckých diel je to, že sa nezameriava iba na jeden štýl výtvarnej tvorby, ale medzi jej prácami nájdeme mandaly, krajinky, kvety... Výstavu Kruhy – línie – vrstvy zrealizovala Knižnica Antona Bernoláka za podpory Nadácie ZSE. O výstavu, ktorú si môžeme pozrieť do 3. júla, už v deň vernisáže prejavilo záujem veľa milovníkov výtvarného umenia. Po otvorení výstavy Helenou Bohátovou, riaditeľkou knižnice, si zúčastnení mali možnosť prezrieť diela, ktoré veľmi kladne hodnotili.

Eleonóra RÉVAYOVÁ
Vyštudovala strednú pedagogickú školu v Leviciach. Od svojich študentských rokov sa venovala kresbe a maľovaniu. Po skončení štúdia pracovala ako učiteľka materskej školy, kde neskôr prevzala aj pozíciu riaditeľky.
Jej prvá výstava sa uskutočnila v máji 1994 v Dome Matice slovenskej spolu s neprofesionálnym výtvarníkom Ľubomírom Augustínom. V tom čase sa začalo hľadanie nových techník ako pastel, olej či akvarel. Toto obdobie spätne vníma ako radosť z hry a experimentovanie s novými výtvarnými technikami a materiálmi. Výrazným inšpiratívnym zdrojom sa stala príroda, ktorá ju dodnes ovplyvňuje svojou jedinečnosťou a farebnosťou.
Po prvej výstave nasledovala ďalšia verejná prezentácia. V roku 1997 svoju tvorbu predstavila na verejnej výstave Turčiansky štvorlístok v Turčianskych Tepliciach, stala sa spoluautorkou viacerých spoločných výstav pedagógov: Chalupkovo Brezno (2000), Galéria duše (2002) a ďalšie.

Prelomovým momentom v jej výtvarnom živote bol rok 1999, kedy sa jej naskytla príležitosť vystaviť svoje práce na Výtvarnom salóne učiteľov v Metodicko-pedagogickom centre v Bratislave. V tom istom roku sa prihlásila na výtvarné sympózium Budmerická krajina.
V priestoroch synagógy v Šuranoch mala svoju prvú autorskú (a jubilejnú) výstavu S(ú)kromné horizonty a imaginácie (2007).
Medený drôt sa pre svoju tvárnosť stal jej novým tvorivým materiálom. Okrem tvorby drobných šperkov, vsádzania nájdených kamienkov do drôtu vytvárala i krojované postavy, drôtovala hlinené krčahy a staré fľaše. Tieto techniky rozširovala o maľbu olejom, akrylom a kresbu suchým i olejovým pastelom. Maľovanie v plenéri jej otvorilo nové videnie horizontu krajiny, učila sa vnímať svetlo a hĺbku v obrazoch. Tu vznikli i skice, ku ktorým sa neskôr vrátila a vložila svoje spomienky do svojich obrazov.

Pod vedením lektorov (Juraj Čeman, Ľubica Kopinová, Jozef Hipš) mala možnosť vyskúšať si nové výtvarné materiály a techniky. Na krajinárskych kurzoch pracovala pod vedením akademického maliara Františka Juríka, akademického sochára Vladimíra Kordoša a akademickej maliarky Štefánie Ábelovej. Cennými radami jej prispeli i akademická maliarka Yvonna Hanáková a akademická sochárka Jana Červíková. Stretnutia pedagógov na sympóziách vnímala ako inšpiráciu pre jej autorskú tvorbu i pedagogickú prax.