Bratislava 31.07.2026 (OTS/Skolske.sk)
Ak sa dieťa nebojí urobiť chybu, je ochotnejšie skúšať nové veci, klásť otázky a objavovať svet bez zbytočného strachu zo zlyhania.
Chyby nie sú prehra. Sú začiatkom poznania.
Deti sa neučia tým, že sú bezchybné. Učia sa tým, že majú odvahu skúšať, objavovať a poučiť sa z toho, čo sa nepodarilo. Keď pochopia, že chyba nie je zlyhanie, ale krok na ceste k úspechu, získajú cennú životnú zručnosť.
Skvelou voľbou ako deti učiť, že chyby sú niečo prirodzené a posúvajú nás ďalej, sú kreatívne aktivity. Slovenská ilustrátorka Tina Minor vníma umenie ako krásny proces, kde každá "chyba" sa stáva výzvou a vzrušujúcim dobrodružstvom na ceste k výsledku. „Často sa stáva, že mi pri tvorbe niečo nevyjde tak, ako má. Buď mi ujde linka, alebo mi farba vytvorí škvrny tam, kde som ich neplánovala. V niektorých prípadoch zistím, že farebnosť, ktorú som si vymyslela, akosi nepasuje. Alebo, že kompozícia celkovo nesedí. Nikdy mi nič z toho neprišlo ako chyba. Práve naopak. Brala som to ako výzvu, vymyslieť to celé inak. Čiary či škvrny mimo plánovaného konceptu vytvárajú krásnu hravosť diela a dodávajú mu živelnosť.“
Ako objavovať svet efektívnejšie?
Deti, ktoré sa neboja robiť chyby, sa učia efektívnejšie. Potvrdzujú to aj dáta OECD z medzinárodného testovania PISA. Žiaci, ktorí veria, že svoje schopnosti môžu rozvíjať úsilím a učením sa z chýb, dosahujú lepšie výsledky v matematike, čítaní aj prírodných vedách. Napriek tomu dnes takémuto presvedčeniu verí len 58 % pätnásťročných.
Slovo, ktoré otvára priestor na rast
Carol Dweck je profesorka psychológie, ktorá sa viac ako 40 rokov venuje výskumu motivácie, učenia a rozvoja detí. Preslávila sa teóriou rastového nastavenia mysle, ktorá výrazne ovplyvnila prístup rodičov, učiteľov aj psychológov k vzdelávaniu. Vysvetľuje, že mozog sa učí najmä vtedy, keď narazí na niečo náročné alebo urobí chybu. Ak dieťa dostáva iba jednoduché úlohy alebo sa bojí zlyhania, jeho učenie sa spomaľuje. Chyba nie je znakom nedostatku schopností. Je signálom, že mozog pracuje a vytvára nové spojenia. Jej základná myšlienka je jednoduchá: Nie je dôležité, koľko toho dieťa vie dnes, ale či verí, že sa môže zlepšovať. Práve slovo „ešte“ je podľa Carol Dweck mimoriadne dôležité. Namiesto konečného verdiktu vytvára priestor na rast. Namiesto vety: „Neviem to.“ stačí povedať: „Ešte to neviem.“
Spoločenská hra umožňuje spoznávať svoje emócie aj počas prehry
Vďaka spoločenskej hre dokáže dieťa spoznať nielen svoje reakcie na rôzne situácie, ale si ich aj naplno prežiť v bezpečnom prostredí domova. Dovoľte mu to. Týmto prežitkom nedáte nálepku, že prehra je niečo zlé. Jednoducho ide o prirodzenú súčasť, ktorú môže hra/život priniesť. Podľa odborníčky na spoločenské hry Štěpánky Zoubkovej zo spoločnosti Piatnik, môžu deti aj vďaka hre spoznávať svoje emócie a nebáť sa ich prejavovať. „Pravdivým prejavom v hre ukážeme najmenším členom rodiny, že každý z nás má v sebe silné a slabé stránky, s ktorými pracujeme celý život.“
Použité zdroje:
https://www.oecd.org/en/publications/mindsets-attitudes-and-learning_8b1756bc-en/full-report/component-4.html?utm_source=
Dweck, C. S. (2006). Mindset: The New Psychology of Success. Random House.