Bratislava 07.08.2026 (Skolske.sk)
Bývalý stredoškolský pedagóg Alexander Štrba je známy nielen v Nových Zámkoch, ale aj v širšom okolí. Ľudia ho poznajú ako dlhoročného učiteľa, spisovateľa, turistického sprievodcu a miestneho historika. Svojimi početnými knihami a pútavým rozprávaním počas potuliek mestom pre organizované skupiny približuje súčasníkom bohatú históriu Nových Zámkov.
O jeho knihy je neutíchajúci záujem. Svedčí o tom aj skutočnosť, že po 12 rokoch vydal na výslovnú žiadosť čitateľov druhé vydanie prvého dielu svojej trojdielnej monografie o Nových Zámkoch. Kniha je verejnosti známa v slovenskom aj v maďarskom jazyku.
Čo hovorí o svojom diele sám autor?
„Nápad napísať knihu sa zrodil pred vyše dvadsiatimi rokmi. Predstavujem v nej chronologicky radené historické udalosti od prvých stôp osídlenia až po zbúranie hradu v roku 1724. Venujem sa v nej významným osobnostiam, pamiatkam, hospodárskemu a kultúrnemu životu, ale aj zloženiu, pomeru a profesijnému zameraniu miestneho obyvateľstva či dobovým osvetovým aktivitám.
V knihe sú publikované výsledky archeologických výskumov, architektonické informácie o hrade, menoslov hlavných kapitánov a miestodržiteľov, ako aj korekcia doteraz uverejňovaných nesprávnych informácií o stavebnom materiáli použitom pri výstavbe hradu. Názornosť publikácie zvyšujú hodnotné dobové dokumenty, bohatý obrazový materiál a zaujímavé príbehy či legendy, vďaka ktorým si môže čitateľ vytvoriť ucelený a autentický obraz o bohatej histórii tohto mesta.“
V spisovateľských šľapajach pokračuje aj brat
V autorových stopách dnes kráča aj jeho mladší brat Robert. V týchto dňoch sa k čitateľom dostáva jeho prvá kniha s názvom Ami bennem él (Čo vo mne žije). Robert sa pritom v minulosti písaniu vôbec nevenoval. Jeho knižný debut predstavuje cestu časom, ktorá siaha od začiatku 20. storočia až po súčasnosť, a je vhodná pre každého – od desaťročných detí až po deväťdesiatnikov.
Kniha sa začína príbehom starých rodičov bratov Štrbovcov a chronologicky pokračuje cez ich rodičov. S veľkou láskou a pozornosťou sú tu vyrozprávané príbehy súrodencov, manželky, príbuzných a vnúčat, ktoré verne odrážajú skutočné udalosti. V spomienkach prirodzene ožíva autorovo nádherné detstvo – púšťanie šarkanov, čakanie na Mikuláša, predvianočné kúzlo, sánkovačka, korčuľovanie, letné futbalové zápasy v parku, rodinné výlety či spomienky na školské časy. V knihe si našiel miesto aj dnes už zanikajúci rodinný zvyk, akým bola tradičná zabíjačka. Najsmutnejšou kapitolou je však spomienka na holokaust a hrôzy koncentračného tábora Osvienčim, ktorá je založená na autentickom rozprávaní autorovej matky, Ilony Herzovej.
Keď namiesto vzorcov prehovoria príbehy
Dielo Roberta Štrbu veľmi kladne hodnotí aj jeho brat Alexander:
„Môj mladší brat Robert žil celý život vo svete čísiel a zákonov. Bol učiteľom matematiky a fyziky – človekom poriadku, logiky a presnosti. Nikdy sa nevenoval písaniu článkov, nepripravoval sa na spisovateľskú dráhu a určite by si ani sám nepomyslel, že raz vezme do ruky pero. No stalo sa tak nie kvôli vzorcom, ale kvôli príbehom. Už samotný názov knihy naznačuje, že niekto pocítil tvorivé nutkanie a nečakane v sebe objavil inšpiráciu vytvoriť niečo nové. To sa stalo aj môjmu bratovi, keď musel kvôli problémom so srdcom spomaliť, nemohol vykonávať žiadnu namáhavú prácu a bol odsúdený na odpočinok. V tomto vynútenom pokoji sa stalo niečo zvláštne, nevysvetliteľné: ako sa postupne vynárali spomienky, prebudila sa v ňom aj potreba písať. Akoby ho múza ticho a nenápadne bozkala na čelo.“
Bratia Alexander a Robert Štrbovci sú jasným dôkazom toho, že odchodom do dôchodku sa tvorivé aktivity pedagógov nestrácajú. Práve naopak – pokračujú ďalej, i keď už iným smerom, než je priamy kontakt so žiakmi za katedrou. Jednou z najkrajších možností je vytvoriť diela, ktoré sú nielen pútavou zábavou, ale aj cenným poučením pre súčasné i budúce generácie.