Nové Zámky 10.08.2026 (Skolske.sk)

Keď sa povie Erasmus+, mnohým sa vybavia prednáškové miestnosti a odborné semináre. Náš letný kurz v Portugalsku však ukázal, že najlepšou učebňou udržateľného rozvoja a ekológie je sama príroda – konkrétne sopečný ostrov São Miguel na Azorách. Súčasťou našej mobility bola aj hlbšia analýza toho, ako sa izolované ostrovné spoločenstvo dokáže vyrovnať s výzvami modernej ekológie, energetiky a ochrany biologickej rozmanitosti.

Azorské ostrovy predstavujú fascinujúci model mikroekonomiky. Keďže všetkých deväť ostrovov funguje na samostatných elektrických sieťach bez prepojenia s pevninou, ekologická transformácia je tu otázkou prežitia. Najvýznamnejším pilierom udržateľnej energie je geotermálna energia, ktorá využíva vnútorné teplo Zeme a pokrýva viac ako 20 % spotreby. V kombinácii s veternými a vodnými elektrárňami a modernými akumulátorovými úložiskami tu vzniká unikátny hybridný systém, ktorý dokáže celé oblasti zásobovať asi 100 % obnoviteľnou energiou. Je to živá ukážka toho, že prechod na zelenú energiu je možný aj v geograficky najodľahlejších regiónoch.

Udržateľnosť na ostrove nie je len o moderných technológiách, ale aj o rešpekte k tradičným postupom. Príkladom je pestovanie azorského ananásu v tradičných skleníkoch, ktoré trvá takmer dva roky. Namiesto chemických stimulátorov tu pestovatelia využívajú dym zo spalovania organického materiálu, čím prirodzene vyvolávajú rovnomerne kvitnutie. Rovnako fascinujúca je história ikonických kvetinových plotov z hortenzií: pôvodne dovážané kvety dnes slúžia ako prirodzená ochrana pastiev pred oceánskym vetrom a spevňujú vulkanickú pôdu proti erózii.

Návšteva botanických parkov (ako Parque Natural da Ribeira dos Caldeiras) či chránených kráterových oblastí Lagoa das Sete Cidades a Lagoa do Fogo nám poskytla nespočetne veľa podkladov pre tvorbu outdoorových vzdelávacích aktivít. Pozorovanie jedinečnej mikroklímy, sopečných lávových jaskýň (Gruta do Carvão) a endemických druhov – akým je miestny netopier žijúci výhradne v korunách stromov – zdôrazňuje potrebu ochrany citlivých ekosystémov.

Spájanie teoretického vzdelávania s reálnymi príkladmi z praxe je tou najúčinnejšou cestou, ako u študentov rozvíjať environmentálne povedomie a kritické myslenie. Poznatky a príklady dobrej praxe z Azorských ostrovov tak budú slúžiť ako cenný podklad pre naše vlastné školské projekty zamerané na udržateľnosť.