E. Horníková: Výraznou zmenou kurikula je dôraz na formatívne hodnotenie
Žiak má podľa nej vedieť, čo už zvláda, kde urobil pokrok, čo ešte potrebuje precvičiť a aký má byť jeho ďalší krok.
Bratislava 2. septembra (TASR) - Najviditeľnejšou zmenou v rámci nového štátneho vzdelávacieho programu, ktorý začal v prvých ročníkoch základných škôl platiť od septembra, by nemalo byť vypnuté zvonenie ani presunuté lavice. Najdôležitejšia zmena sa má prejaviť v tom, čo počas vyučovania robí žiak. Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska (ZZŠS) Eva Horníková pre TASR uviedla, že jednou z najvýraznejších zmien je väčší dôraz na formatívne hodnotenie, teda o priebežnú spätnú väzbu.
Žiak má podľa nej vedieť, čo už zvláda, kde urobil pokrok, čo ešte potrebuje precvičiť a aký má byť jeho ďalší krok. „Ak sa mení spôsob učenia, musí sa meniť aj spôsob hodnotenia. Nové kurikulum rozvíja kompetencie, kritické myslenie, tvorivosť a spoluprácu, preto ich musíme vedieť aj primerane hodnotiť. Formatívna spätná väzba podporuje vnútornú motiváciu, sebareflexiu a môže znižovať stres spojený s jednorazovým skúšaním,“ vysvetlila Horníková.
To podľa prezidentky ZZŠS neznamená, že známky musia úplne zmiznúť. Nemali by však byť jediným nástrojom. V praxi zatiaľ dominuje kombinácia klasifikácie a formatívnych prvkov - známka doplnená slovnou spätnou väzbou, sebahodnotením, hodnotením projektov alebo portfóliom. „Dlhodobo upozorňujem, že známky môžu znásobovať tlak na výkon, najmä ak sa používajú na porovnávanie a trestanie. Formatívne hodnotenie neznamená, že sa prestane hodnotiť. Naopak, žiak dostáva presnejšiu a adresnejšiu informáciu bez zahanbovania a má možnosť vnímať vlastný pokrok,“ poznamenala.
Horníková vysvetlila, že doteraz na tradične vedenej hodine mohol väčšinu času hovoriť učiteľ a žiaci si zapisovali alebo odpovedali na otázky s jednou správnou odpoveďou. „V novom prístupe by mali žiaci častejšie diskutovať, klásť otázky, skúmať, argumentovať, porovnávať zdroje, tvoriť, spolupracovať a vysvetľovať, ako prišli k výsledku,“ priblížila. Rodič si to podľa nej môže všimnúť napríklad podľa toho, že žiak neprinesie iba vyplnený pracovný list, ale aj projekt, portfólio, vlastné sebahodnotenie alebo praktický výstup.
Jednou zo zmien bude blokové a tematické vyučovanie. Škola môže spojiť viac vyučovacích hodín alebo vzdelávacích oblastí do väčšieho tematického celku. „Napríklad pri téme voda môžu žiaci čítať odborný text, merať objem, uskutočniť pokus, hovoriť o ochrane prírody a spracovať výsledky. Neznamená to zrušenie všetkých predmetov, ale ich zmysluplnejšie prepájanie,“ povedala prezidentka ZZŠS.
Po novom sa bude dôraz klásť aj na praktické úlohy a kritické myslenie. „Žiak sa nebude učiť menej faktov, ale bude s nimi viac pracovať. Pri téme peniaze môže porovnávať ceny, plánovať jednoduchý nákup a vysvetľovať svoje rozhodnutie. Pri práci s textom môže odlišovať fakt od názoru a posudzovať dôveryhodnosť informácie. Pri prírodovednej téme môže najskôr vysloviť predpoklad, potom pozorovať pokus a formulovať záver,“ dodala Horníková.
Najväčšou viditeľnou zmenou nemá podľa nej byť „organizačná novinka, ale žiak, ktorý lepšie rozumie tomu, čo sa učí, dokáže o tom hovoriť, používať poznatky a postupne preberať zodpovednosť za svoje učenie.“
September 2026
