Jazykovedci poznamenávajú, že nárečia a spisovný jazyk koexistujú v televíznych programoch aj v umeleckej praxi.
V roku 1843 začal vyvíjať snahu o prijatie nového spisovného jazyka, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov.
Ján Palárik, ktorý patrí k zakladateľom modernej slovenskej drámy, je autorom viacerých divadelných hier, ako napríklad Inkognito, Drotár či veselohry Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, ktorá mu priniesla najväčší úspech.
Vedúca dialektologického oddelenia JÚĽŠ SAV Katarína Balleková poukazuje na to, že nárečia sa vyvíjajú, inú podobu mali v 19., 20. storočí a inak znejú v súčasnosti.
Vo svojich dielach reagoval aj na spoločenské problémy doby, pri ktorých prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho úpadku.
Už na univerzitnej pôde začal literárne tvoriť, bližšie si všímal a prehodnocoval situáciu v českom a slovenskom národnom hnutí a zameriaval sa na jazykové problémy.
August Horislav Škultéty bol prvým správcom Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, kde pôsobil ako profesor náboženstva, slovenského jazyka a dejepisu.
Jazykovedci sa zhodujú, že nárečové odlišnosti sú aj v pomenovaní rodinných príslušníkov a vzťahov.
Miloslav Smatana z dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied priznáva, že nárečia sú pre jazykovedcov inšpirujúce všetkým, čo sa v nich skrýva.
Ján Chalupka študoval v Brezne, Ožďanoch, v rokoch 1805 - 1809 na lýceu v Levoči a neskôr na kolégiu v Prešove a v Blatnom Potoku (Sárospatak v Maďarsku).
Narodil sa 13. mája 1795 v Kobeliarove. Študoval na gymnáziu v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a neskôr v Jene v Nemecku.
Umelec tvrdí, že štúrovská generácia mala Hollého a Bernoláka vo veľkej úcte.