Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Vladimír Šucha naše členstvo považuje za kľúčové aj z pohľadu bezpečnosti.
Anna Záborská zdôrazňuje, že Únia je založená na Zmluvách o fungovaní EÚ, ktoré museli ratifikovať všetky členské krajiny.
Pre štáty V4 bolo podľa neho v minulosti typické, že v niektorých otázkach "trucovali".
Ak by Slovenská republika nebola dlhodobým členom únie, životná úroveň obyvateľov by bola podľa MF v súčasnosti výrazne nižšia.
Vstup Česka do EÚ označil za "veľmi pozitívny krok".
Slovenskú republiku uviedol ako veľmi dobrý príklad toho, ako sa krajina dokáže rozumne a efektívne integrovať do EÚ.
Z pohľadu členského štátu je predsedníctvo v Rade Európskej únie jednou z najdôležitejších a najnáročnejších úloh vyplývajúcich z členstva v EÚ.
Rastový impulz založený na lacnej pracovnej sile a kopírovaní technológií zo zahraničia sa však podľa analytika vyčerpáva.
Štatút kandidátskej krajiny má v súčasnosti Albánsko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Moldavsko, Čierna hora, Severné Macedónsko, Srbsko, Turecko a Ukrajina.
Národná rada SR v júli 2003 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k EÚ a Slovensko sa 1. mája 2004 stalo členom Európskej únie.
Slovensko by mohlo existovať aj bez členstva v EÚ, no podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovana Ďuranu je otázka, za akú cenu.
Množstvo ľudí podľa Šuchu nemá informácie o funkcii a vplyve Európskeho parlamentu ani o tom, čo robia europoslanci a ako môžu ovplyvniť európsku politiku.