Veršované písanie diktátov je  zábava

Spišské Vlachy 2. mája (Skolske.sk)

Volám sa Ester a som druháčka v základnej škole. Aby som rada písala nedeľňajšie diktáty, mamka vymyslela veršované písanie. Povie mi vetu a ja k nej musím vymyslieť verš. Potom to napíšem. 

Jar
Blíži sa nám jar. 
Úsmev zdobí tvár.
Trávička sa zazelená. 
Zas budem mať špinavé kolená.
Mamka bude veľa prať
a ja jej pritom pomáhať.
Ale to k životu patrí
ako ku Slovensku Tatry.

Nuda...
Už je zasa nedeľa. 
Aj pred telkou som sedela. 
Mamka sa znova hnevala. 
Ku knihám ma poslala. 
A tak tu sedím a píšem. 
Potom si s Grétkou spravíme skrýše. 
A ako to dopadne? 
Aj pre mňa je to záhadné. 

Zmena
Menil sa nám v noci čas. 
O hodinu skôr bude mamka budiť nás.
Cez deň je už dlhšie vidno. 
Aj na telíčku menej chladno. 
Kvety kvitnú, vonia les. 
Teší sa aj susedov pes.
Blížime sa totiž k letu.
A ja teraz píšem poslednú vetu.

Dedina
Vyšný Slavkov je veľmi pekná dedina.
Žije v nej celá moja rodina.
Na kostolnej veži je krásna hodina.
Dedkovi sa stále kúri z komína.
V chlieviku sa im chová hydina. 
A mne chutí zabíjačková hostina.
Viem, že nie som jediná. 
Ale mať babku a dedka na dedine 
je teda frajerina.

Možno
Deň sa pomaličky končí.
A ja sa už teším na ten zajtrajší.
Čo mi prinesie?
Možno dostanem čučoriedkový džem.
Možno sa aj rozplačem.
Možno koláč upečiem.
Možno guľôčky navlečiem.
A možno sa na čítaní zakokcem.
Možno.

Ester Džačarová (II. A)
ZŠ sv. Jána Krstiteľa Spišské Vlachy

Školský časopis SRDCE, šk. rok 2018-19, č. 2 (VEĽKÁ NOC)