Autor textu: TASR
01.07.2019

T. Brngál: Virtuálna realita zlepšuje študijné výsledky na školách 

Podnadpis článku...

Foto: Oficiálne predstavenie prvej virtuálnej anatomickej učebne (VAU) na Strednej zdravotníckej škole v Michalovciach vo štvrtok 9.novembra 2017. V t

Bratislava 01.07.2019 (TASR)

 Virtuálna realita prináša veľké možnosti v rôznych oblastiach života. V medicíne sa môže využiť na diagnostiku a najmä na výučbu študentov. S týmto nápadom prišiel Tomáš Brngál ešte ako študent Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, pretože predstavovať si anatómiu ľudského tela z dvojrozmerných obrázkov mu pripadalo veľmi neefektívne. Neskôr svoj nápad zdokonalil a založil úspešný startup, ktorý ako prvý na svete ponúkol softvér na výučbu anatómie prostredníctvom 3D virtuálnej reality (VR) v smartfónoch. Študentom sa pozdáva a darí sa im zlepšovať študijné výsledky, povedal v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky.


      -Ako sa zrodila myšlienka využiť virtuálnu realitu pri vyučovaní anatómie?-

      Ešte, keď som študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, tak som si pri učení sa anatómie uvedomil, že hoci už existujú rôzne pokročilé zobrazovacie technológie, o ľudskom tele sa učíme z dvojrozmerných obrázkov v knihách. Skúšal som 3D technológiu a vtedy som pochopil, že toto je spôsob, ako lepšie demonštrovať zložitosti ľudského tela.


      -Je takéto učenie jednoduchšie?-

      Z výsledkov, ktoré už máme, vyplýva, že výsledky študentov sa zlepšili v priemere o 25 percent. Spolu s našimi partnermi Svetom zdravia a Samsungom otvárame špecializované učebne a vďaka nim máme aj spätnú väzbu, ako to vnímajú učitelia a študenti. Až 83 percent študentov uviedlo, že sa im anatómia vďaka virtuálnej realite ľahšie učí a ešte vyšší podiel, 92 percent, uviedol, že by chceli mať výučbu aj v ďalších predmetoch pomocou virtuálnej reality. Výsledky ukazujú, že virtuálna realita má svoje miesto pri vyučovaní.


      -A vám sa ako darilo na skúške z anatómie?-

      Na prvý raz som ju spravil a dostal som béčko.


      -Aj s dvojrozmernými obrázkami?-

      Áno, ale keby som mal k dispozícií virtuálnu realitu, ušetrilo by mi to veľmi veľa nervov a času. Keď medici skúšajú túto technológiu, sú nadšení. Vedia sa virtuálne zmenšiť, vojsť do mozgu a prezrieť si z blízka také malé štruktúry, ako sú napríklad jadrá mozgu. Je to extrémne náročné na predstavivosť, no virtuálna realita ich dokáže názorne predviesť.


      -Ako vyzeral vývoj?-

      Najskôr som oslovil svojho kamaráta, študenta a programátora Miloša Švrčeka. Vysvetlil som mu, o čo ide, nadchol sa pre túto úlohu rovnako ako ja a začali sme pracovať na jeho internátnej izbe. Hovoril som mu, čo by to malo robiť a on programoval. Neskôr sa k nám pridal Michal Tkáč, súčasný šéfdizajnér, ktorý sa zameral na vizuálnu stránku projektu, a Filip Šandor, súčasný šéf programátorov. Neskôr sa pridali ďalší programátori a 3D dizajnéri. Na našom projekte pracuje multidisciplinárny tím. Bez takejto podpory by sme to s Milošom sotva dokázali dotiahnuť do úspešného konca. Je to kolektívny úspech a na všetkých som za to hrdý.


      -Kedy ste si uvedomili, že s virtuálnou realitou môžete byť úspešní?-

      Už keď sme vytvorili prvú demo verziu na Študentskú vedeckú a odbornú činnosť na lekárskej fakulte, kde sme ukázali dolnú končatinu. Videli sme podporné reakcie študentov, učiteľov a dokonca i doktorov. Vtedy sme sa utvrdili v tom, že to rieši problém a prináša pridanú hodnotu. Po dokončení sa dal očakávať želaný efekt.


      -Je využitie virtuálnej reality budúcnosť výučby a vzdelávania?-

      Jednoznačne áno. Najmä pri abstraktných predmetoch a štúdiách, keď sa študenti učia o ťažko predstaviteľných pochodoch na úrovni molekúl alebo buniek. Ich vizualizácia je obrovská pridaná hodnota. Študentov to vtiahne do deja a mladá generácia si vyžaduje takéto nové nástroje. Oni sa už narodili do doby tabletov, smartfónov a sú zvyknutí na interaktivitu. Dokážu si vyhľadať, čo potrebujú, napíšu si štruktúru, ktorú potrebujú. Výučba je potom rýchlejšia a efektívnejšia.


      -Kde všade vidíte ešte možnosť uplatnenia virtuálnej reality okrem anatómie?-

      Oblastí je veľmi veľa. Preto sme založili sesterskú spoločnosť Virtual Everything, ktorá sa zaoberá tréningmi na báze virtuálnej a rozšírenej reality v automobilovom priemysle, telekomunikáciách či v bankovníctve.


      -Čo sa tam dá trénovať?-

      Napríklad sa dá trénovať finančná gramotnosť alebo tréning rôznych stresových situácií. Vo virtuálnej realite sa dajú riešiť konkrétne problémy, ktorým čelia firmy na trhu.


      -Čiže v budúcnosti to môže na školách vyzerať tak, že každý žiak bude mať svoje VR okuliare s iným obsahom podľa jednotlivých predmetov?-

      Prečo nie? Tak ako v dávnej minulosti vynašli kníhtlač a ľudia už nemuseli prepisovať knihy, podobne vidím aj túto technológiu v tom, že prinesie významný prelom. Dlhodobou víziou je vytvoriť kompletnú edukačnú platformu a pridať aj ďalšie medicínske predmety.


      -V roku 2017 ste vašu aplikáciu sprístupnili na internete. Objavil sa veľký záujem o jej stiahnutie. Prekvapilo vás to?-

      Bolo to pozitívne prekvapenie, najmä keď si to kupovali ľudia, laici, ktorí s medicínou nemali nič spoločné. Keď má niekto bolesti v chrbte, tak ho, prirodzene, zaujíma, aké procesy bežia a ako to v tele vyzerá. Pri tejto aplikácii to môžu zistiť. Preto je to využiteľné aj pri komunikácii lekára s pacientom o diagnóze. Pacient si zväčša nevie presne predstaviť, čo mu lekár vysvetľuje. Táto aplikácia mu to umožní pochopiť.


      -Odkiaľ evidujete najväčší záujem?-

      Zo Spojených štátov amerických, odkiaľ máme viac ako 50 percent všetkých nákupov. Ťažíme aj z toho, že sme jedinou aplikáciou tohto druhu na svete pre mobilné VR zariadenia.


      -Nie je to prekvapujúce, že nejakí iní hráči nesiahli k takejto aplikácii?-

      My sme spokojní. Na druhej strane musím povedať, že je to pomerne náročné aplikovať na mobilné zariadenia tak, aby zostala zachovaná hĺbka a kvalita informácií. Zároveň je náročné, aby to tieto zariadenie zvládli svojim výkonom. Asi preto sme stále jediný poskytovateľ pre mobilné VR zariadenia na svete.


      -Nebojíte sa nelegálneho kopírovania?-

      Toho sa môže báť každý. Tomu v súčasnosti úplne nezabránite.


      -Čo by mali slovenské inovatívne firmy spraviť, aby boli úspešné vo svete?-

      Musia sa zamerať na niečo, čo rieši reálny problém ľudí. Nájsť riešenie a priniesť ho na trh. Zároveň je dôležité produkt alebo službu neustále zdokonaľovať. Aj za nás môžem povedať, že sme ešte len na začiatku, že budeme potrebovať ešte veľa času.


      -Firmy, ktoré expandujú na globálny trh, často menia aj sídlo. Ostanete na Slovensku?-

      Áno, ostaneme, sme súčasťou Európskej únie a jej spoločného trhu, čo je veľká výhoda. Navyše, na Slovensku platíme eurom, máme pomerne stabilný právny systém a podnikateľské prostredie. Máme veľmi kvalitných ľudí v IT sektore. V USA sa najviac oplatí robiť obchod, no na Slovensku je podľa mňa efektívnejšie prostredie pre vývoj.


      -To je zaujímavá myšlienka, pretože roky sa hovorí o tom, že Slovensko už nemá byť montážnou dielňou, ale skôr centrom pre vývoj a pre firmy s vyššou pridanou hodnotou...-

      Myslím si, že máme na to, aby sme robili v našich podmienkach kvalitný vývoj. Potrebujeme si udržať tých najlepších expertov. Pri digitálnych technológiách je úplne jedno, z ktorého miesta na svete pracujete. Ich produkty viete dostať na trh skadiaľkoľvek. Vždy je pre ľudí lepšie, keď môžu ostať na Slovensku, ako odísť a budovať svoj život inde. Preto by mal štát vytvárať čo najlepšie podmienky pre digitálne firmy, ktoré majú byť budúcnosťou slovenskej ekonomiky.


      -Deje sa to?-

      Máme čo zlepšovať. Vládni predstavitelia si pomaly uvedomujú, aké je to dôležité a mení sa ich pohľad. Nemusíme vymýšľať nič nové len sa inšpirovať krajinami, kde to perfektne funguje, ako sú Estónsko či Fínsko.


      -Spomínali ste, že na Slovensku sú kvalitní ľudia na vývoj. V iných odvetviach chýbajú odborníci, je nedostatok pracovných síl. Vnímate to aj v IT sektore?-

      Iste. Mladých ľudí už na základnej a strednej škole by mali viesť k tomu, aby si vytvárali digitálne zručnosti. Vízia v školstve by sa mala nastaviť tak, že keď sme kedysi boli montážnou dielňou Európy, teraz buďme jej digitálnou linkou. V tom je oveľa vyššia pridaná hodnota. Takéto smerovanie môže našej krajine mimoriadne pomôcť. Sme exportne orientovanou krajinou a dianie vo svete, ako je obchodná vojna, môže výrazne ovplyvniť, či budeme mať aj naďalej u nás automobilky. Stúpa životná úroveň, platy a tieto firmy k nám v minulosti prišli práve pre lacnú pracovnú silu, čo už pomaly prestáva platiť. Preto je strategicky dôležité preorientovať našu ekonomiku na digitálny smer. Keď začneme do mládeže a jej digitálneho vzdelávanie investovať teraz, uvidíme výsledky o desať, 15 rokov, no možno to bude obdobie, keď náš začnú automobilky húfne opúšťať. Toto musí byť absolútna priorita.



       Rozhovor s Tomášom Brngálom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.

Čo treba vedieť o koronavíruse

Jún 2022

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
-
-
-
Napíšte nám [email protected]