Pred 100 rokmi podpísali Saintgermainskú mierovú zmluvu
Zmenila názov štátu z Nemeckého Rakúska na Rakúsko a zakázala jeho pripojenie k Nemecku.
Paríž 10.09.2019 (TASR)
Sto rokov uplynie v utorok 10. septembra od historického okamihu, keď zástupcovia víťazných mocností prvej svetovej vojny a vtedajšieho Nemeckého Rakúska podpísali v Saint-Germain-en-Laye pri Paríži mierovú zmluvu. Na jej základe okrem iného muselo Rakúsko uznať samostatnosť prvej Československej republiky (ČSR), Poľska či Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslávie, respektíve Juhoslovanského kráľovstva).
Dôležitou klauzulou Saintgermainskej mierovej zmluvy z roku 1919 bola aj požiadavka zmeniť názov štátu z Nemeckého Rakúska na Rakúsko a zakázať jeho pripojenie k Nemecku.
Prvá svetová vojna sa skončila 11. novembra 1918, keď rakúsky cisár Karol I. podpísal abdikačnú listinu. Toho istého dňa opustil Schönbrunnský zámok vo Viedni, čím sa Rakúsko-Uhorsko definitívne rozpadlo. Krátko predtým, 28. októbra 1918, vznikla prvá Československá republika.
Vojnový konflikt si vyžiadal milióny ľudských obetí - zahynulo v ňom približne 10 miliónov vojakov, ďalších 7 miliónov ľudí predstavovali obete z radov civilistov.
Prvá svetová vojna zmenila aj tvár dovtedajšej Európy. Priniesla pád Nemeckého cisárstva, Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše a cárskeho Ruska. S pádom týchto krajín sa skončila aj vláda významných panovníckych rodov - Hohenzollernovcov, Habsburgovcov či Romanovovcov. Do popredia sa ako hospodárska a finančná veľmoc dostali Spojené štáty americké (USA).
Saintgermainskej mierovej zmluve s rakúskom predchádzala Versaillská zmluva, ktorú 28. júna 1919 podpísali zástupcovia víťazných mocností a porazeného Nemecka. Tá zmluvne zakotvila nové usporiadanie Európy. Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo na nástupnícke štáty; Nemecko a jeho spojenci museli zaplatiť náhrady za spôsobené škody a prisľúbiť neutralitu.
Posilnilo sa postavenie Veľkej Británie, Francúzska a USA. Jedným z bodov bolo aj ustanovenie Spoločnosti národov so sídlom v Ženeve, ktoré malo byť zárukou zachovania mieru a bezpečnosti vo svete. Súčasným pokračovateľom Spoločnosti národov je Organizácia Spojených národov (OSN).
Viaceré udalosti ešte pred podpisom Saintgermainskej mierovej zmluvy vyvolávali napätie: nemecká menšina v Čechách a na Morave sa pokúsila odtrhnúť od českých krajín - v októbri a decembri 1918 boli vyhlásené štyri provincie s vlastným snemom a politickými predstaviteľmi, ktorí zasadali v rakúskom parlamente.
Pokus nemeckej menšiny o pripojenie častí československého územia (Deutschsudmähren, Sudetenland) k Rakúsku však zastavil vojenský zásah československej brannej moci v decembri 1918. Po prísľube vernosti nemeckých úradníkov ČSR sa situácia stabilizovala.
Saintgermainskú zmluvu podpísal rakúsky kancelár Karl Renner. Podľa nej sa Rakúsko stalo nástupníckym štátom rakúsko-uhorskej monarchie a muselo prevziať všetky záväzky vyplývajúce z jej porážky.
K najdôležitejším bodom zmluvy patrila požiadavka zmeny názvu štátu z Nemeckého Rakúska na Rakúsko, oddelenie Maďarska od Rakúska, zákaz pripojenia k Nemecku, uznanie úplnej nezávislosti ČSR, zrieknutie sa všetkých nárokov na československé územie, ktoré patrilo k Rakúsko-Uhorsku, a uznanie Poľska, Maďarska i Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov ako samostatných štátov.
Okrem toho bola rakúska armáda obmedzená na 30.000 mužov a Rakúsko muselo platiť vojnové reparácie.
V súlade so zmluvou Rakúskej republike s hlavným mestom Viedeň pripadli Voralbersko, severné Tirolsko, Salzbursko, Štajersko, Korutánsko, Horné a Dolné Rakúsko.
Čechy a Morava, Slovensko a Podkarpatská Rus boli potvrdené ako súčasť novovzniknutej ČSR. Halič pripadla Poľsku; Bukovina Rumunsku; južné Tirolsko, Istria a Gorlica Taliansku; a Slovinsko a južné časti Korutánska, Štajerska a Dalmácie sa stali súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov.
Národné zhromaždenie ČSR schválilo Saintgermainskú mierovú zmluvu spolu s Versaillskou mierovou zmluvou 7. novembra 1919. Hranice Československa s Maďarskom riešila zmluva podpísaná v Trianone 4. júna 1920.