Sgrafito na budove gymnázia sa podarilo zachrániť pre ďalšie generácie
Podnadpis článku...
Poprad 19.09.2019 (Skolske.sk)
V Tatranskej galérii v Poprade v stredu slávnostne predstavili výsledky projektu obnovy monumentálneho diela košickej výtvarníčky Herty Ondrušovej-Victorinovej. Tzv. sgrafito realizovala na budove popradského Gymnázia na Ul. Dominika Tatarku v roku 1963, viackrát ho neodborne premaľovali a hrozil jeho zánik. Počas leta ho však pod vedením akademického sochára Martina Kutného zreštaurovali, a tak zachránili pre ďalšie generácie.
„Toto je veľmi pozitívny príklad, ako sa dokážu spojiť pamiatkari, študenti, škola, galeristi, reštaurátori a iní odborníci a spoločne urobiť veľmi jednoduchú, ale pritom krásnu vec, a to zachrániť nejaké dielo, ísť po jeho stopách a ukázať ho verejnosti,“ zhodnotil koordinátor projektu Juraj Gembický.
Herta Ondrušová-Victorinová žila od roku 1938 v Košiciach, svojou komornou a monumentálnou tvorbou prispela výrazne do výtvarného života východného Slovenska. Ako „Mozaiková lady“ sa preslávila najmä svojimi monumentálnymi dielami – mozaikami v interiéroch a exteriéroch známych i menej známych košických stavieb. Odborná garantka projektu Iveta Bujnová upozornila, že jej dielo na budove popradského gymnázia je ojedinelé.
Dopátrala som sa k tomu, že budovu projektoval Eugen Kramár, významná osobnosť slovenskej architektúry. Bol desať rokov väznený a po tvrdých rokoch väzenia sa usídlil v Košiciach. Zrejme táto budova bola prvou stavbou po rokoch vo väzení. Oni dvaja sa s Hertou poznali a myslím si, že veľmi tam zavážili ich životné osudy a spojilo ich také to pošliapanie doby, v ktorej žili.
Tatranská galéria v Poprade si pri príležitosti slávnostného predstavenia a ukončenia projektu obnovy sgrafita pripravila odborný blok prednášok a zároveň aj výstavu intervencií žiakov popradského Gymnázia na Ul. Dominika Tatarku na dielo Herty Ondrušovej-Victorinovej. „Ide o pohľad mladých ľudí, ktorí nie sú ovplyvnení socializmom. Myslím si, že konečne mohli vidieť podstatu toho diela bez povinného socialistického pohľadu. V dokumentačnom centre mali popis sgrafita, kde je napríklad napísané, že má poľnohospodársky a priemyselný motív, keďže jeho súčasťou sú kukurica, pšenica i ozubené koliesko. Študenti sa však hneď pýtali, prečo sú tam aj kniha, stromy či slnko. Sú tam teda ďalšie motívy, ktoré boli počas socializmu prehliadané a vďaka našim študentom teraz vyjdú na povrch,“ skonštatovala na záver autorka myšlienky obnovy sgrafita Jana Harbuľová. Projekt sa podarilo zrealizovať vďaka finančnej podpore z Nadácie Pontis.