Autor textu: Mária Škultétyová
06.11.2019

Aby nám neumierali

Človek nie je lykožrút, a predsa...

Foto: Mária Škultétyová

Bánovce nad Bebravou 06.11.2019 (Skolske.sk)

Z drobučkého jadierka, kôstky  či semienka vyrastú do veľkých výšok.  Ovocné i okrasné. Ihličnaté i listnaté. Liečivé i jedovaté.  Aj uctievané a národné. No v každom prípade užitočné a  pre život potrebné. Také sú stromy.

Na jar nás tešia svojou  zeleňou a krásou kvetov. Vtedy sa z ich korún ozýva najkrajší spev, aký poznám. Ja ďakujem stromom, že sú. Že pohľad na ne ma pohladí a posilní.  Príroda je čarodejka. Keď sa potom jeseň  na palete vyblázni  s farbičkami a vy  raz neviete, ktorú si vybrať, skláňate sa pred jej majestátom.

Slúžia nám v každej podobe.  Živé i potom,  čo padnú pod rukou drevorubača. Ich drevo dáva pieckam sálavé teplo. Dáva telo husličkám. A pokiaľ sme nepodľahli móde studeného kovu a plastu , rodinné teplo umocňuje  aj obyčajná stolička z dreva.

Postav dom, urob syna, zasaď strom! Odkaz, čo sme zdedili, nesie v sebe i pravdu, i múdrosť. Strom poskytoval  ľuďom živobytie. Ako dieťa som sa dosť napočúvala rozprávok o tom, ako chodil otec do sveta . Tie rozprávky boli  až príliš skutočné. Zapriahol koníky a odišiel na niekoľko dní. Popredať sušené plody svojej práce. Ovocie stromu, ktorý zasadil ešte jeho otec.

Ale strom dokázal aj zabíjať. Aj po horách chodilo nešťastie. Aj po ľuďoch v nich. Neraz sa stalo, že pod  padajúcim stromom našiel drevorubač svoju smrť. Moja babička takto prišla o najmladšieho syna.

A poznám aj príbeh muža, ktorému strom zachránil život. V novembri 1944 prišli do dediny Nemci.  Spolu s niekoľkými obyvateľmi obce  odvliekli ho na výsluch do Bánoviec. Medzi gardistami, čo zajatcov vypočúvali, bol jeden, ktorý muža dobre poznal. Kupoval od neho drevo. Umožnil mu útek a zachránil život. Zachránený muž bol môj otecko. Ostatných popravili. Tam odpočívajú, v tieni stromov, na Cibislavke.

Stromy. Každý prežitý rok si zapisujú do svojich letokruhov. Niektoré žijú kratšie ako človek, iné niekoľkonásobne prežijú človeka. Pamätajú niekoľko generácií. A niektoré nám umierajú priamo pred očami. Zabíja ich   naša ľahostajnosť  a civilizácia.

Ozaj, už viete, aký budete mať vianočný stromček?
 
 
 
 

​​​​​​​Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou
 
 

Marec 2024

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-
-
-
-
-
-
Napíšte nám [email protected]