Daj Boh šťastie!
Ubehlo už veľa času odvtedy, čo som tento pozdrav počula.
Bánovce nad Bebravou 09.11.2019 (Skolske.sk)
Ľudia v našej dedine sa tak zdravili pri pasení dobytka. Dnes sa už kravičky z poľa vytratili a s nimi aj tento pozdrav. Ale šťastie zostalo.
Šťastie je jedno z najfrekventovanejších slov. Čítame o ňom v rozprávkach, spájame ho so symbolmi, s poverami, a keď sa unaví, i na somára sadne. Niet vari človeka, ktorý by nenašiel štvorlístok pre šťastie. Šťastie nemožno odtrhnúť od života. Patrí k nemu tak ako nešťastie, radosť i smútok. Nebyť toho, nepoznali by sme ani chuť šťastia. Paradoxom je, že aj v nešťastí môže mať človek šťastie. Šťastie má pre každého osobitnú hodnotu. Niekto robí prácu, ktorú má rád, a je preto šťastný. Mnohí najväčšie šťastie vidia v rodine. Rodičia za svoje najväčšie šťastie pokladajú deti. Keď človek nájde skutočnú lásku, nachádza s ňou aj svoje šťastie. Za šťastie považujeme aj výhru v lotérii. Ak zmeškáme vlak, ktorý sa vykoľajil, lietadlo, ktoré sa zrútilo, hovoríme, že sme mali obrovské šťastie. Študent môže mať pri skúške šťastie na dobrú otázku, žiak hovorí, že mal šťastie, lebo ho pri opisovaní nepristihli. Šťastie má tisíc podôb a nespočíva iba vo veľkých veciach. Sú situácie, keď zdanlivú maličkosť považuje niekto za veľké šťastie.
Nech už nazývame šťastím čokoľvek, je isté, že pocit šťastia zažijeme aj vtedy, keď ho sami rozdávame. Je veľa príležitostí, ako priniesť ľuďom šťastie. Možno niekedy postačí aj celkom obyčajný, skoro zabudnutý pozdrav: Daj Boh šťastie!
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou