Oslavujeme Medzinárodný deň zrušenia otroctva!
Mohlo by sa nám zdať, že otroctvo je už niečo neaktuálne.
Bratislava 0212.2019 (Skolske.sk)
Vieme, že niečo také bolo, no bolo to ďaleko od nás. Je to naozaj až tak ďaleko, aby sme sa o to nemuseli zaujímať? Naozaj sú už teraz od otroctva oslobodení všetci ľudia na svete?
Otrokárstvo je systém založený na využívaní práce otrokov. Obchod s otrokmi trval od 17. do 19. storočia. Otrokárstvo bolo podporované ideológiou rasizmu, tvrdiacou, že čierny otroci nemajú dušu.
Len do USA bolo do roku 1865 privezených z Afriky približne päť miliónov otrokov. Zatiaľ čo na severe Ameriky sa aj vďaka americkej občianskej vojne z r. 1865 podarilo otroctvo zrušiť, na juhu Spojených štátov sa otroctvo rozvíjalo a to najmä v poľnohospodárskej oblasti. Dokonca aj americký prezidenti ako George Washington alebo Thomas Jefferson vlastnili dokopoy viac ako 500 otrokov. Až v roku 1981 zrušila ako posledná otroctvo Mauritánia. Otroctvo však prežíva v mnohých krajinách až dodnes.
Otroctvo nie je len pojem z histórie, ktorý sa väčšinou spája s Afričanmi dovážanými do Ameriky v 18. storočí. V novodobých formách prežíva otroctvo dodnes. Moderné otroctvo znamená prácu bez základných ľudských práv. Väčšina ľudí, ktorí sa stali obeťami otroctva, ani netuší, že nejaké práva má, a tak splní všetko, čo im zamestnávateľ prikáže.
Silne zasiahnutý je momentálne aj potravinársky priemysel. Mnohé potraviny, ktoré bežne konzumujeme, sú pestované či vyrábané pomocou práce otrokov. Ich kúpou nevedome podporujeme otrockú prácu.
Nespočetne veľa detí sa narodí matkám, ktoré sú otrokyne alebo sú umiestnené v pracovnom tábore. Nepoznajú veci ako televízia či internet. Od malička sú nevzdelaní a ich jediný cieľ je pracovať. Každý deň musia pracovať v ťažkých podmienkach, nemajú sa čím chrániť pred nebezpečnými chemickými látkami. Ak náhodou nechcú splniť príkaz, ktorý im ich majiteľ zadal, vyhrážajú sa im násilím. Niektorí sú však odvážni a podarí sa im zachrániť sa či utiecť späť do ich rodnej vlasti. Jedným z nich bol aj Myint Naing z Barmy, ktorý roky otročil na rybárskej lodi v Indonézii. Po ôsmich rokoch strávených na lodi ďaleko od domova bol ochotný riskovať všetko, aby znovu videl svoju matku.
Otrokárstvo sa vyskytuje na mnohých miestach sveta aj dodnes a to hlavne v nedostupných oblastiach, kde nie je efektívna štátna správa a jej zástupcovia, ktorí sú novodobými otrokármi korumpovaní. Súčasné formy otrokárstva sú rôznorodé a líšia sa prípad od prípadu. Sú to napr. novodobé otroctvo na plantážach, detské otroctvo, žobranie či prostitúcia. 2. Decembra oslavujeme zrušenie otroctva, a tak si nezatvárajme oči pred všetkým zlom, čo sa aj napriek zákazom na celom svete deje.