Autor textu: TASR
10.01.2020

Popredný kultúrno-osvetový pracovník Vladimír Plicka sa narodil pred 130 rokmi

Používal pseudonym Vlado Bratislavský.

Foto: TASR

    Viedeň/Bratislava 10.01.2020 (TASR)

Meno popredného kultúrneho historika, osvetového pracovníka, zberateľa ľudovej slovesnosti, spisovateľa a pedagóga Vladimíra Plicku sa spája predovšetkým s Bratislavou. Venoval sa jej dejinám a popularizácii jej kultúrno-historických pamätihodností. Preto nie náhodou používal pseudonym Vlado Bratislavský. Od narodenia profesora Vladimíra Plicku uplynie v piatok 10. januára 130 rokov.

      Vladimír Plicka sa narodil 10. januára 1890 vo Viedni. Jeho bratom bol dokumentarista a organizátor filmového života Karol Plicka. Z učiteľského ústavu v českom meste Polička sa vybral Vladimír Plicka v roku 1912 na štúdiá do Prahy, kde sa učil na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Pokračoval štúdiom francúzštiny a metodiky jazykovej výučby na Berlitz-School of Languages v Ženeve a v rokoch 1922 až 1925 sa vzdelával na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

      Po dvoch učiteľských pôsobiskách na Morave, prišiel v roku 1919 do Bratislavy, kde bol stredoškolským profesorom s aprobáciou slovenčina, nemčina, francúzština, dejepis a ruština až do roku 1948, teda takmer tridsať rokov.

      V rámci pedagogickej činnosti spájal Vladimír Plicka vyučovanie s vlastivednou výchovou a aj v mimoškolskom pôsobení sa orientoval na pestovanie historického povedomia a myšlienky česko-slovenskej vzájomnosti. Tieto zretele uplatňoval tiež pri tvorbe učebníc jazyka a literatúry, čítaniek a informatívnych príručiek.

      Knižne debutoval zbierkou krátkych lyrizovaných próz Spoveď dní a dní... (1936), v ktorej reagoval na utrpenie ľudí v prvej svetovej vojne, ale zároveň to bola aj výstraha pred nastupujúcim fašizmom v Nemecku.

      Vladimír Plicka sa trvale zaoberal historickými témami. Zbieral folklórny materiál aj v mestskom prostredí, najmä v bratislavskom podhradí a v prímestských častiach. Publikoval články i seriály z histórie a dejín Bratislavy, v periodikách popularizoval najnovšie poznatky z tejto oblasti. Je autorom zbierok povestí napríklad Turecká vojna (1938), Tatári a Turci (1943), Kuruci (1944) a Na zbojníckom salaši (1944).

      Ako člen Klubu priateľov literatúry pre mládež sa zameral na zbieranie slovenských povestí, vďaka čomu vzniklo dvojzväzkové dielo Slovenské hrady 1 - 2 (1930, 1934), ktoré malo dokumentárny a poznávací charakter. Pre mládež samostatne pripravil aj zbierku kratších povestí o Bratislave Hlas bratislavských studní a fontán (1946), na ktorú nadviazal širšie koncipovanou knihou démonických rozprávok a povestí Veselé fígle bratislavského vodnára a jeho vidieckych kamarátov (1948). Pre širšie čitateľské vrstvy pripravil popularizačnú príručku Stručný prehľad literatúry slovenskej, českej a svetovej (1946).

      Popri zamestnaní, ale najmä po odchode do dôchodku sa venoval vlastivednej sprievodcovskej službe a prednáškovej činnosti.

      Vladimír Plicka zomrel vo veku 75 rokov 26. júna 1965 v Bratislave, kde je aj pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí. V bratislavskej mestskej časti Rača je po ňom od roku 1970 pomenovaná ulica.

Zdroj: Jaroslav Rezník: Túry do literatúry (2012), www.litcentrum.sk


Čo treba vedieť o koronavíruse

Júl 2020

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-

Prehľad udalostí:

· Svetový deň populácie (UNFPA),
Napíšte nám skolske@tasr.sk alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131