Abeceda ekonomiky - fyziokratizmus
TASR prináša základné informácie o ekonomike.
Bratislava 23.01.2020 (Skolske.sk)
Fyziokratizmus je francúzsky smer politickej ekonómie. Pojem pochádza z gréckeho jazyka a znamená „vláda prírody“. Založili ho François Quesnay, Pierre Samuel du Pont de Nemours, Anne Robert Jacques Turgot a Mercier de la Riviére.
v druhej polovici 18. storočia. Fyziokratizmus považoval za jediný zdroj bohatstva pôdu a poľnohospodárstvo. Propagoval hospodársky liberalizmus a slobodu obchodu. Termín „fyziokrati“ sa začal používať len v XIX. Storočí. Počas života Françoisa Quesnaya sami seba nazávli „ekonómami“ a svoju náuku „politická ekonómia“. Pomenovanie fyziokratizmus zaviedol Pierre Samuel du Pont de Nemours, ktorý bol prvým vydavateľom prác Françoisa Quesnaya. Jeho články venované cenám obilia, chleba a daniam zverejnila Encyklopédia alebo Rozumne koncipovaný slovník vied, umení a remesiel filozofa Denisa Diderota.
Okrem myšlienky pôdy a poľnohospodárstva toho táto škola politickej ekonómie vychádzala z tézy prirodzeného poriadku, vo francúzštine ordre naturel v hospodárskom živote. Inšpiráciou bol pojem prirodzeného práva alebo prirodzeného zákona v zmysle racionalistickej filozofie XVIII storočia. Podstatnou zásluhou fyziokratov podľa Karla Marxa bola v tomu, že v rámci svojho systému učenia prišli s analýzou kapitálu. To z nich robí otcov modernej politickej ekonómie.
Fyziokrati odmietali učenie merkatilistov za ich názor, že bohatstvo vzniká vo sfére výmeny. Zdroj bohatstva videli v poľnohospodárskej výrobe. Najbohatšia bola podľa nich je tá krajina, ktorá má najviac poľnohospodárskej pôdy. Národné hospodárstvo prirovnávali ku kolobehu v prírode, pretože človek jedine v spojení s prírodou dokáže vytvoriť nové bohatstvo.
Fyziokrati pozorovali ekonomiku ako celok. Hospodárstvo bolo schopné vyprodukovat viac tovarov, ako boli náklady na ich výrobu a vzniklo veľa prebytočných tovarov. A tak prišli na myšlienku čistého produktu.
Fyziokratizmus pokladal za opodstatnené zdaňovanie dôchodkov plynúcich len z oblasti, v ktorej predpokladal produktivitu – z poľnohospodárstva. Qeusnay tvrdil, že v prípade ak sa daň uloží iným subjektom ako pozemkovým vlastníkom, bude skôr, či neskôr presunutá, čím ako prvý formuloval teóriu daňového presunu.
