Bratislava 28.01.2020 (Skolske.sk)

Počas štúdia na základnej škole sa snáď každý z mladšej generácie stretol na hodine dejepisu s definíciou holokaustu. V tej chvíli sme sa ju naučili rovnako ako históriu svetových vojen. Naše vnímanie bolo čisto objektívne. Počet obetí bol pre nás asi len ťažko zapamätateľnou číslicou. Prečo sa však k týmto miľníkom každoročne vraciame? Nie je to len poučka? Odpovedať  si musí každý sám za seba. Ale rada vám dám tip, ako dospieť k odpovedi. Skúste sa začítať a predstaviť si, že vystúpite z preplneného vagóna a myšlienka na vašu budúcnosť je odrazu prázdna. 

Čo boli koncentračné tábory?

Počiatky táborov siahajú do Španielska a Veľkej Británie. Úrady týchto krajín budovali tábory pre povstalcov. Masové koncentračné tábory sa objavovali aj v ZSSR ako tzv. gulagy. 
Prvé nemecké tábory boli vybudované v Afrike, zriaďovala ich Nemecká imperiálna armáda v 19. storočí. Nacistické koncentračné tábory dal vybudovať Adolf Hitler. Hneď po jeho nástupe v roku 1933 bol postavený koncentračný tábor v Dachau. Najskôr boli zriaďované getá. Geto je istá vymedzená časť mesta, kde izolovali nerovnoprávnych obyvateľov, najmä Židov. Neskôr vznikali nacistické vyhladzovacie tábory hlavne na území Poľska. 

30 tisíc pracovných táborov, 1 150 židovských get, 980 koncentračných táborov...

Okrem Auschwitzu-Birkenau existuje aj mnoho ďalších ako Belzec, Buchenwald, Chelmno, Jasenovac, Majdanek, Mauthausen, Sachsenhausen, Sobibor, Treblinka, Ravensbrück. Celkový počet táborov sa po roku 2000 prekvapivo zmenil. Vzrástol na neuveriteľných viac ako 40 tisíc zariadení, ku ktorým patria aj tábory na vykonávanie eutanázie, centrá pre vojnových zajatcov. 

Informácií je mnoho

Dnes máme možnosť tieto miesta navštíviť, prečítať si rôzne knihy, ktoré hovoria pravdivé príbehy alebo len jednoducho dávať  pozor na hodinách dejepisu. Možno sa viac pýtať učiteľov, starých rodičov. Kniha Utiekol som z Osvienčimu, ktorá hovorí o úteku dvoch väzňov z Birkenau (Brezinky) je dokonalým príkladom. Vďaka nej si človek aspoň dokáže predstaviť ako vyzeral život v tábore. Napomôže pochopiť ako to vyzeralo počas obdobia Slovenského štátu. Každá takáto kniha nesie rukopis tejto doby. Mengeleho dievča, Denník Anny Frankovej či Orgovánové dievčatá, kniha ktorá rozpráva o pokusných králikoch v ženskom tábore Ravensbrück. Pokusnými králikmi však boli mladé ženy. Nemusíme dokonale ovládať históriu. Stačí ak budeme vnímavý a budeme si uvedomovať, čo sa v minulosti stalo. To nám dokáže napomôcť k tomu, aby sme sa podobným chybám vyhli. 

Zdroje:
https://plus7dni.pluska.sk/zahranicie/historici-sokuju-cislami-nacistickych-taborov-bolo-viac-ako-myslelo 
https://sk.wikipedia.org/wiki/Koncentra%C4%8Dn%C3%BD_t%C3%A1bor
​​​​​​​