Mama

Ilustračná snímka.

Bánovce nad Bebravou 10.05.2020 (Skolske.sk)

Tento rok by si
bola mala
sto rokov.
Sto  margarét
by som ti priniesla
z našej lúky.
Stokrát by som ťa
vybozkávala.
Stokrát by som ti
povedala,
že ťa mám rada,
mama.
Stokrát,
že ti ďakujem,
že si ma mala.
Lenže
načo by ti boli
toľké roky,
načo?
Keď si  hovorila,
načo je starý človek
na tomto svete.
Trápila ma
tá tvoja
rečnícka otázka.
Myslela som,
že ti niečo chýba,
niečo sa ti nepáči,
že chceš za ockom.
A my sme sa
usilovali,
aby si mala
peknú starobu.
Odpusť mi,
že som nerozumela,
mama.
Až teraz som ťa
pochopila.
Až teraz viem,
prečo si to povedala.
S rokmi sa
stratí  krása
aj sila pominie.
Človeka bolí raz to,
raz  ono.
Zákon prírody
je neúprosný.
Jedni odídu
a prídu druhí.
Odkedy si nám
odišla ty, mama,
veľa sa zmenilo.
Ostarela som.
Niektorí hovoria,
že sa na teba
podobám.
Akurát nie som
zohnutá k zemi,
ako si ty bola.
Ja som nenosila
batohy sena.
Božemôj,
čo si sa ich
ty navláčila
zo Sliviny.
Pokosila si,
posušila
aj domov ponosila.
Ale mám rovnako
šedivé vlasy,
ako si ty mala,
mám vrásky,
ako si ty mala.
Ale  to ma netrápi.
Ani trochu
ma  to netrápi.
Bolia ma iné veci,
mama.
Za tebou odišli
aj tí, čo si ich
mala rada.
Čo som ich ja
mala rada.
To ma bolí.
Nebudem
hovoriť mená,
aby to aj teba
nebolelo.
A možno  vieš.
Možno si sa
s nimi stretla
tam hore
u anjelov.
Ja som už
tiež sama,
ako si ty bola
roky bez otecka.
A je mi samej
smutno.
Ale ty máš dnes
sviatok, mama,
a ja ti hovorím
samé smutné veci.
Zmením tému.
Je pekný deň.
Na hruške
spieva drozd
a v záhradke mi
kvitnú kvety.
Jedny odkvitnú,
druhé rozkvitnú.
Aj s kvetmi
je to ako s ľuďmi.
Čochvíľa
rozkvitnú pivónie.
Mala si ich rada.
Veď sa o ne
aj dobre starám.
Polievam ich,
rozprávam sa s nimi.
Robia mi radosť.
Olinka,  tá,
čo ste spolu robili,
keď ma vidí
v záhrade,
zastaví sa
a hovorí,
že som robotná
po tebe.
Tak vidíš,
ty moja robotnica,
ako si ťa ľudia 
pekne pamätajú.
Lebo taká si bola,
mama.
 
 


​​​​​​​Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou