Apollinaire, otec modernej poézie, sa narodil pred 140 rokmi
Jeho zbierky Kaligramy a Alkoholy patria dodnes k základným inšpiračným zdrojom moderného svetového básnictva.
Rím/Bratislava 26. augusta (TASR) – Mnohí literárni kritici, ale aj samotní básnici a spisovatelia považujú francúzskeho básnika, dramatika a prozaika Guillauma Apollinaira za objaviteľa nových básnických kontinentov, za zakladateľa nielen francúzskej, ale aj svetovej modernej poézie. Od narodenia Guillauma Apollinaira, objaviteľa moderného lyrizmu uplynie v stredu 26. augusta 140 rokov.
Apollinairove básnické zbierky Alkoholy (Alcools, 1913) či Kaligramy (Caligrammes, 1918) sa stali základným kameňom modernej poézie 20. storočia. Pokúsil sa v nich vystihnúť podstatu modernej skutočnosti prostredníctvom obrazov, ktoré prináša voľná asociácia predstáv. Vďaka zbierke Alkoholy, ktorej súčasťou je aj rozsiahla báseň Pásmo, našla moderná poézia podľa francúzskeho surrealistického básnika Philippa Soupaulta svoju orientáciu a smerovanie.
Guillaume Apollinaire sa narodil 26. augusta 1880 v Ríme. Jeho matka bola poľská šľachtičná Angelica Kostrowicka a otec dôstojník kráľovskej sicílskej armády Francesco Constantin Camillo Flugi d'Aspermont. Narodenie budúceho básnika, ktorý bol nemanželským dieťaťom, oznámila mladá, vtedy 22-ročná šľachtičná, rímskym úradom až 2. novembra a dieťa zapísal pod menom Guillaume Albert Vladimir Alexandre Apollinaire de Kostrowitzky.
V roku 1882 sa narodil Apollinairov brat Albert, ale rodičia sa o dva roky natrvalo rozišli. Poľská šľachtičná sa presťahovala do Monaka, kde Apollinaire navštevoval katolícku školu Saint-Charles, neskôr sa vzdelával v Cannes a v Nice. Už počas štúdia písal básne, ktoré uverejňoval v školskom časopise Le Vengeur Intransigeant, ale zmaturovať sa mu nepodarilo.
Matka sa so synmi v roku 1899 presťahovala do Paríža, kde sa budúci nestor modernej poézie zamestnal ako učiteľ v šľachtickej rodine a v prvých rokoch 20. storočia pracoval aj ako bankový úradník. Zároveň sa v Paríži angažoval v umeleckých, literárnych a výtvarných kruhoch ako kritik a propagátor nových, avantgardných postupov v umeleckej tvorbe. Básne, esejistické či kritické texty uverejňoval v časopisoch La revue blanche a La Plume.
V roku 1910 publikoval zbierku poviedok Kacír a spol. (Héresiarque et cie) a o rok neskôr poetickú knihu Bestiár alebo Orfeov sprievod (Le Bestiaire ou Cortege d'Orphée). Uznanie si však získal knihou esejí Kubistickí maliari (Les Peintres cubistes, 1913).
Rok pred vypuknutím prvej svetovej vojny vydal Apollinaire zbierku Alkoholy so slávnou úvodnou básňou Pásmo, ktorá je typickým príkladom jeho umeleckého vyjadrovania. Dnes už legendárnej zbierke nechýbal popri poetickosti a melancholickosti ani humor, irónia či groteska.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa v auguste 1914 dobrovoľne prihlásil do francúzskej armády. Poslali ho k delostreleckému pluku, neskôr bol na vlastnú žiadosť preradený k pechote. Na fronte ho zranila črepina granátu a podstúpil dve operácie hlavy.
Do Paríža sa vrátil s obviazanou hlavou, v modrej vojenskej uniforme a opätovne sa zapojil do literárneho života. Prednáškou Nový duch a básnici (L'Esprit nouveau et les poetes), ktorou v decembri 1917 uviedol pásmo poézie Arthur Rimbauda a ďalších tzv. prekliatych básnikov si získal veľký obdiv nastupujúcej generácie básnikov.
V roku 1918 sa Apollinaire prezentoval hravou zbierkou Kaligramy, ktorá obsahovala básne upravené do rozmanitých tvarov podľa námetu básne. Kaligramy a Alkoholy patria dodnes k základným inšpiračným zdrojom moderného svetového básnictva.
Prozaické dielo Apollinaira reprezentuje napríklad autobiografická próza Zavraždený básnik (Le Poete assassiné, 1916) či román Sediaca žena (La femme assise), ktorá autorovi vyšla posmrtne v roku 1920. Z divadelných hier je známa dráma Tiresiove prsníky (Les Mamelles de Tirésias, 1918).
Guillaume Apollinaire zomrel 9. novembra 1918 v Paríži na následky španielskej chrípky vo veku 38 rokov.