Opäť tu máme zákaz vychádzania
A to sme ešte na ten prvý nezabudli.
Bánovce nad Bebravou 27.10.2020 (Skolske.sk)
Aj vtedy som stála pri okne a pozerala na svet za záclonou. Pozorovala som hrdličky. Cukrovali sa. Na strome, na streche. Bola jar a vyznávali si lásku. Slobodne lietali zo stromu na strechu, zo strechy na strom. Im bola naša ľudská korona ukradnutá. Ulica bola ako vymretá.
Je jeseň. Opäť stojím pri okne a pozerám sa na svet bez ľudí. Je mi z toho smutno. Televízor, ktorý mi robí spoločnosť, radšej vypnem. Stále to isté: „Korona, korona, korona.“ Takto to nedávno povedal aj americký prezident. Zdalo sa, že je nahnevaný. „Keď ma zvolíte, o korone už nebudete počuť,“ sľuboval Amerike. Mne v tej chvíli napadlo, čo by sa muselo stať, aby to niekto povedal nám. Bolo by dobre do tohto strachu počuť slová povzbudenia. Slová a rady psychológa. Nie koľko ľudí zomrelo. Lebo čoho je veľa, toho je moc. Človek sa môže zblázniť. Len štyri steny a strach. A zákaz. A neprívetivé počasie. A depresia. Chcelo by to slniečko. A slobodu. Pokoj. Dnes aspoň neprší. Zato vietor sa zbláznil. Lomcuje vysokou brezou. Bojím sa, že raz ten strom padne na mňa. Radšej odídem.
Zapnem počítač. Potrebujem sa vyrozprávať. Poviem mu, že ani vtáčiky už akosi nelietajú, drozdy nespievajú. Všetko osmutnelo. Že Dorkina mačička bola už druhý raz chorá. Asi zjedla otravu. Chúďatko! Bola smutná. Nepapala, nepila, nepribehla za mnou do záhrady. Darmo som ju volala. Čučkala na vankúšiku na podstienke pod oknom. Nikdy by som neverila, že ma mačka rozplače. Stalo sa. Už je chvalabohu zdravá. Len čo vyjdem von, hneď je pri mne. Obšmieta a tmolí sa okolo mňa. „Dávaj pozor, nemotaj sa mi pod nohami, lebo na teba stúpim,“ hovorím jej. Ale hovorte mačke! Je to spoločenské stvorenie, potrebuje človeka. Ja cítim, že aj ja ju potrebujem. Dám jej niečo pod zúbok, porozprávam sa s ňou, poteším. Na chvíľu zabudnem. Mám rada tú malú potvorku.
Jožkova hruška sa vyzliekla dohola. Nebojí sa zimy. Ale osy ešte lietajú. Včera ma jedna uštipla do ruky. Studená voda pomohla, nebolelo. Bolí niečo iné. Moje krásne ruže už odkvitli. Majú veľa púčikov. Chceli by ešte leto. Aj ja. Dnes ma potešili obrázky z prírody. Vanduškine koníky. Pasú sa na lúke. A tiež muchotrávka červená. Nádherná si tróni v tráve. Potešenie pre oči, balzam na dušu. Poďakovala som fotografovi tejto krásavice. Rada sa pozerám na jeho fotky. Má cit pre krásu. Krása lieči. V záhrade mi rozkvitli chryzantémy. Biele a ružové. Dve biele odtrhnem a pôjdem sa prejsť.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou