Bratislava 05.06.2025 (Skolske.sk)
Vždy mi bolo blízke recyklovanie či kolovanie hračiek, oblečenia medzi ľuďmi.
Keď som bola malá, dostala som trojkolku od bratanca, ktorý z nej vyrástol. Potom ju mal brat a my sme zase posunuli ďalšiemu bratancovi. Na základnej škole mi takto posielala oblečenie sesternica a my sme zase dávali susedke. Aj pri mojich deťoch sme si takto medzi susedami posúvali, čo kto chcel.
Keď boli moje deti malé, už sme viac tvorili z "odpadových" materuálov. Odtrhli sme ucho z väčšej šálky na čaj, zasadili sme do nej fialku a bol super darček. Pohár trocha praskol, vliali sme do neho vosk a urobili sviečku. Starší kvenináč sme prefarbili, okrakelovali či prelepili servítkovou technikou. Spral sa mužov sveter, vypárala som a urobila synovi... Začalo sa párať posteľné prádlo? Postrihala som na pásy a uháčkovala podsedák na ihrisko alebo rohožku. A tak!
V polovici mája som sa dostala do OLO/KOLO na Pestovateľskej v Bratislave. Áno, čo to som už počula, čítala. Konečne som zabehla aj osobne. Prezrela som predajňu aj sklad. Páčilo sa mi. Našla som hrnčeky či tanieriky, ktoré som si pamätala ešte od starej mamy. Dokúpila som si pár vecí, ktoré mi chýbali v dedičstve po svokre. Veľmi ma to potešilo. Hovorila som o svojom nákupe kolegyni. Slovo dalo slovo a išli sme na exkurziu s našimi šiestakmi.
Pol hodinku sme sa prešli po predajni spolu s výkladom čomu sa venuje KOLO a ako vlastne pracuje. Následne sme dve hodinky majstrovali v dielničke. Tvorili sme obrazy a sochy z odpadového materiálu. Veď v nedeľu je deň otcov. Vyrábali sme darčeky.
Tvorenie zaujalo aj menej kreatívnych žiakov. Hlavne tá časť, kde kladivom mohli búchať a rozbiť zvyšky tanierov a šálok na menšie kúsky. Akosi prirodzene, ale aj trocha s pomocou lektorky - učiteľky umenia - sa podelili do skupín, povyberali čo chcú robiť či ako robiť. Ano, workshop viedla odborníčka.