Testovanie 9 potvrdilo vplyv sociálneho zázemia na výsledky žiakov
Zo slovenského jazyka dosiahli žiaci priemernú úspešnosť 58,2 percenta, pričom medzi jednotlivými krajmi boli výsledky porovnateľné.
Bratislava 13. júna (TASR) - Výsledky Testovania 9 opäť potvrdili, že sociálne zázemie má zásadný vplyv na výsledky žiakov. Uviedol to minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) v súvislosti s tohtoročnými výsledkami testovania deviatakov. Zúčastnilo sa ho viac ako 49.000 žiakov, pričom v matematike dosiahli v priemere 57,4 percenta, v slovenčine 60 percent. Najlepšie obstáli žiaci z Bratislavy a Košíc, najhoršie z okresov Medzilaborce, Gelnica, Rimavská Sobota, Trebišov či Kežmarok. TASR o tom informoval odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.
„Deviataci základných škôl dosiahli z matematiky priemernú úspešnosť 55,4 percenta. Ich rovesníci na stredných školách, vrátane gymnázií, mali úspešnosť vyše 74 percent,“ priblížili z MŠVVaM. Výrazne horšie oproti celoslovenskému priemeru sa darilo žiakom v okresoch Medzilaborce, Rimavská Sobota, Gelnica a Trebišov. V týchto okresoch prevyšuje zastúpenie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakov z rodín v hmotnej núdzi hranicu piatich percent.
Zo slovenského jazyka dosiahli žiaci priemernú úspešnosť 58,2 percenta, pričom medzi jednotlivými krajmi boli výsledky porovnateľné. Na stredných školách bola priemerná úspešnosť 74,4 percenta, nad 75 percent sa dostali iba gymnáziá. Opäť boli lepší žiaci z bratislavských okresov, ale i okresov Banská Bystrica a Košice I. Naopak, najhoršie oproti celoslovenskému priemeru boli výsledky žiakov v okrese Gelnica, ale aj v okresoch Medzilaborce, Kežmarok, Trebišov, Poltár, Vranov nad Topľou, Rožňava a Krupina.
Minister školstva v tejto súvislosti avizoval, že regionálne rozdiely vo výsledkoch by sa mali postupne znižovať prostredníctvom viacerých opatrení. Medzi ne patrí zavedenie povinného vzdelávania od čo najútlejšieho veku, realizácia národných projektov na podporu inklúzie, rušenie dvojzmenných prevádzok a zvyšovanie kapacít materských a základných škôl. „Pomôcť by mala aj zmena spôsobu vyučovania matematiky a dvojúrovňová maturita z nej,“ poznamenal rezort.
Testovanie 9 sa uskutočnilo v druhej polovici marca a v náhradnom termíne začiatkom apríla. Zapojilo sa dohromady 1653 škôl. Zúčastnili sa ho žiaci 9. ročníkov základných škôl, 4. ročníkov osemročných gymnázií a konzervatórií, ako aj 1. ročníkov päťročných stredných škôl. Testovaní boli aj žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a niektorí žiaci s mentálnym postihnutím.
Najviac škôl malo vyučovací jazyk slovenský (1506), nasledovali školy s vyučovacím jazykom maďarským (126), kombinovaným (15), ukrajinským (jedna) a iným (päť). V riadnom termíne sa testovania zúčastnilo aj 1008 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, 845 žiakov z rodín v hmotnej núdzi, 956 cudzincov a 14 žiakov s mentálnym postihnutím.
Jún 2025
