Bratislava 5. júla (TASR) - Príchod solúnskych bratov Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863, sa v Slovenskej republike (SR) pripomína 5. júla ako štátny sviatok - Sviatok svätého Cyrila a Metoda. Cyrilo-metodská tradícia bola však prítomná v rôznych podobách aj v staršom období moderných dejín Slovenska. Počas prvej Československej republiky (1918 - 1938), ale aj v období dvoch diktatúr - ľudáckej v čase vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) a komunistickej v rokoch 1948 - 1989.
V období prvej Československej republiky (ČSR) sa význam misie Cyrila a Metoda na Veľkej Morave do značnej miery obchádzal. Podľa historika Adama Hudeka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v.v.i. bol národný program prvého prezidenta ČSR Tomáša G. Masaryka totiž postavený na husitskej tradícii a reformácii ako protipólu ku katolicizmu. Z politického hľadiska boli cyrilo-metodská a husitská tradícia v ostrom protiklade.
„Oficiálna interpretácia československých dejín cyrilo-metodskú tradíciu skôr marginalizovala. O všeobecné pestovanie tradície a zdôrazňovanie dedičstva solúnskych bratov sa starali hlavne katolíci a gréckokatolíci. Z politického hľadiska to boli predovšetkým ľudáci. Cyril a Metod pre nich predstavovali symbol, ktorý definoval rozdiel medzi katolíckymi, konzervatívnymi Slovákmi a ´pokrokárskymi´, husitskými Čechmi,“ vysvetlil historik.
Vyzdvihovanie cyrilo-metodskej tradície v politickom boji na Slovensku sa podľa neho spájalo s odporom voči údajnej českej hegemónii v republike. Rozvoj tradície podporoval aj Vatikán. Apoštolský list Pia XI. na 1100. výročie narodenia Cyrila zdôrazňoval význam cyrilo-metodskej tradície medzi slovanskými národmi. Na list reagovali aj slovenskí katolíci organizáciou oslavy výročia pod názvom Slovenská národná púť, ktorá sa uskutočnila v roku 1927 na Devíne.
„Od vzniku slovenského štátu sa sviatok Cyrila a Metoda zároveň stal Dňom zahraničných Slovákov. Dňa 5. júla 1939 sa konali nadlho posledné cyrilo-metodské slávnosti. Rečnil na nich prezident Jozef Tiso za účasti slovenských aj nemeckých politikov. Je otázkou, do akej miery si prítomní reprezentanti slovenskej vlády uvedomovali paradoxnosť vtedajšej situácie. Slovensko bolo vazalom Nemeckej ríše, ktorá anketovala Devín a jeho okolie, slovenské elity nadšene propagovali nemecký politický a kultúrny vplyv, čo bolo v priamom rozpore s tým, o čo sa snažil knieža Rastislav aj misia Cyrila a Metoda,“ zdôraznil historik.
Cyrilo-metodské dedičstvo si osvojili aj komunisti, ktorí po februárových udalostiach z roku 1948 ovládli Československo. Komunistický režim podľa Hudeka vytlačil náboženský význam cyrilo-metodskej misie a vyzdvihoval predovšetkým jej kultúrny prínos.
„Solúnski bratia boli vykreslení ako reprezentanti všeslovanskej družby, ktorí prišli aby Veľkú Moravu zachránili od ´duchovného vyhladenia rozpínavými germánskymi kmeňmi´. Na ich životných osudoch režim ilustroval nebezpečenstvo západného imperializmu, ako aj zákernosť Vatikánu, ktorý sa vraj priklonil k franským biskupom, čím zradil celé cyrilo-metodské dielo,“ skonštatoval Hudek.
Aj počas komunizmu sa cyrilo-metodské oslavy sporadicky konali na miestach tradične spätých s veľkomoravským obdobím. Napríklad v roku 1963, na 1100. výročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu na moravskom Velehrade a na Devíne. Počas Pražskej jari, v júli 1968 sa na Devíne po dlhšom čase znova uskutočnilo masové stretnutie. V roku 1969 však už plánované oslavy normalizačná moc zrušila.
„V 70. a 80. rokoch komunistickí ideológovia svoj boj o cyrilo-metodské dedičstvo začali prehrávať. Ukázalo sa to počas osláv 1100. výročia Metodovej smrti na moravskom Velehrade. Púť, ktorou režim plánoval ukázať mieru náboženskej slobody v Československu, sa zmenila na demonštráciu za práva veriacich. Zhromaždenie v počte 150.000 ľudí vypískalo zástupcov Komunistickej strany Československa a skandovalo na slávu pápežovi Jánovi Pavlovi II. V polovici 80. rokov 20. storočia bolo tiež jednoznačne viditeľné, že cyrilo-metodská tradícia je oveľa silnejšia na Slovensku než v Čechách, a že sa v nej spája náboženský a aj nacionálny aspekt,“ uviedol historik.
Reálny historický dosah cyrilo-metodskej misie na vývoj Veľkej Moravy je však podľa Hudeka sporný. Išlo skôr o krátku epizódu, ktorá nič nezmenila na príslušnosti tohto regiónu k latinskému západu.
„Na rozdiel od častí Balkánu sa na Slovensku z cyrilo-metodského dedičstva neuchovalo prakticky nič - ani písmo, ani liturgický jazyk, či byzantský vplyv. Vznik Uhorska a politika jeho prvého kráľa Štefana, mali ďalší vývoj územia Slovenska oveľa väčší dosah. Nehovoriac o osobnostiach moderných dejín. Z historického hľadiska je prínos vzniku prvej ČSR v roku 1918, alebo činnosť M. R. Štefánika pre vývoj a dnešnú podobu Slovenska oveľa významnejší ako misia Cyrila a Metoda,“ zdôraznil pre TASR spoluautor publikácie Cyril a Metod v historickom vedomí a pamäti 19. a 20. storočia na Slovensku (2013).
Podľa neho má však cyrilo-metodská tradícia na Slovensku výrazný národno-emancipačný charakter, pretože tak bola budovaná od 19. storočia. Už vtedy sa stala sa významnou a nespochybniteľnou súčasťou konštrukcie národných dejín.