Bratislava 15.09.2025 (Skolske.sk)
Zobrala som deviatakov do najbližšieho múzea. Áno z našej školy je to na skok do susednej mestskej časti Bratslava - Dúbravka. Na moje prekvapenie, nik z nich v tomto múzeu nikdy nebol. Ani rodičia ho nepoznali.
Múzeum je maličké, ale čo v sebe všetko skrýva, Vás prekvapí. Pritom Vás sprevádza paleontológ, ktorý sa podieľal na vykopávkách nálezov vystavených v múzeu či ich kópiách, lebo originály sú v trezore Národného múzea.
Meststká časť Bratislavy - Dúbravka sa o toto múzeum stará a rozvíja ho pre žiakov svojich škôl aj verejnosť.
Vypočuli sme si nielen o histórií Dúbravky a okolitých mestských častí, ale aj širšieho okolia. Zistili sme, že veľmi dávno plávali na mieste, kde teraz bývame, obrovské žraloky ako kĺbový autobus a my sme teraz držali v rukách ich zuby. Alebo sme zistili, že tu žili mamuty a my sme teraz mohli s ich zubami urobiť selfíčka. Alebo skamenelým drevom viac ako desať miliónov rokov starým sme rezali sklo. Alebo sme si pozreli vývoj sekier od pästného klinu až po dnes. Viete, že sme si mohli poťažkať pästný klin, ktorý má viac ako štaridsať miliónov rokov? Kde Vám takéto niečo dovolia?
Alebo sme si zatrúbili na trúbe, ktorou bol odtrúbený koniec Prusko-ruskej či Rusko-pruskej vojny. Áno, a skúsila som si to aj ja. Pozrite sa ako som to zvládla.
Cez vývoj čerešňových sadov sme sa v múzeu prelúskali až k novšej histórií, kde som si pospomínala ešte na moju starú mamu či moje detstvo. Dozvedeli sme sa aj o tejto chladničke nielen kedy sa asi používala, ale aj ako pracovala. A tak sme okrem histórie sa prelúskali aj do predmetu technika. Takto sme si mohli pozrieť aj iné nástroje či stroje a dozvedeli sme sa ako ich používali naši predkovia. Áno, aj sme si ich vyskúšali sami.