Radíme: S ukončením štúdia sa spájajú aj povinnosti voči zdravotnej poisťovni

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Bratislava 27. mája (TASR) - S ukončením štúdia sa absolventom spájajú aj povinnosti voči zdravotnej poisťovni (ZP). Líšia sa pri absolventoch stredných škôl, vysokých škôl aj doktorandského štúdia. Podmienky štátom hradeného poistného sa odvíjajú napríklad od dĺžky a formy štúdia či dovŕšeného veku študenta. Pripomínajú to štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa i súkromná Union zdravotná poisťovňa.
        
Štát platí zdravotné poistenie za absolventov stredných škôl najdlhšie do 31. augusta kalendárneho roka, v ktorom ukončili štúdium. Ak sa absolvent rozhodne nepokračovať v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa, nezačne podnikať a ani sa nezaeviduje na úrade práce, stáva sa samoplatcom. Zmenu musí nahlásiť zdravotnej poisťovni.
        
Pri absolventoch bakalárskeho stupňa štúdia závisia povinnosti od toho, či pokračujú v ďalšom štúdiu. Ak absolvent pokračuje v štúdiu, štát za neho platí poistné aj počas letných prázdnin až do zápisu na druhý stupeň vysokoškolského štúdia. V období od 26. do 30. roka života je podmienkou pre platenie poistného štátom to, aby bol študentom denného štúdia.
        
Štát platí poistné aj za absolventov druhého stupňa vysokoškolského štúdia, ktorí sa v tom istom kalendárnom roku zapíšu na denné doktorandské štúdium, a to až do dňa zápisu. Zdravotné poistenie za doktorandov naďalej uhrádza štát, ak študujú dennou formou, neprekročili štandardnú dĺžku doktorandského štúdia, ešte nezískali vysokoškolský titul tretieho stupňa a zároveň nedovŕšili 30 rokov.
        
„Štát platí poistné len do dňa zloženia štátnej skúšky. Nasledujúci deň po skúške sa stáva samoplatcom, ak sa nezamestná alebo nezaeviduje na úrade,“ upozornila ZP Union.
        
Absolventovi druhého stupňa vysokoškolského štúdia, ktorému bol priznaný akademický titul a následne pokračuje alebo začne študovať na ďalšej vysokej škole, už štát zdravotné poistenie nehradí.