Autor textu: TASR
10.07.2019

Otec bratislavského Manderláku sa narodil pred 135 rokmi 

Podnadpis článku...

Foto: Centrum Bratislavy na snímke ulica Československej armády, v pozadí Manderlák.

Bratislava 10.07.2019 (TASR)

Jeho meno obyvatelia i návštevníci hlavného mesta Slovenskej republiky spájajú predovšetkým s prvým slovenským "mrakodrapom", ktorý vyrástol v polovici 30. rokov minulého storočia v centre Bratislavy. Obchodný a obytný dom Manderla vysoký 45 metrov bol v čase svojho vzniku najvyšším v Československu. Jeden zo symbolov Bratislavy dal postaviť mäsiarsky podnikateľ Rudolf Manderla, od narodenia ktorého uplynie v stredu 10. júla 135 rokov.

      Rudolf Manderla sa narodil 10. júla 1884 v Bratislave. Bol vnukom brata Andreasa Manderlu, zakladateľa rodinnej mäsiarskej firmy, ktorá vznikla v roku 1866. Po druhej svetovej vojne musel Československo opustiť a usadil sa v susednom Rakúsku, kde žil vo Viedni až do svojej smrti v roku 1968.

      Manderla bol vychýrený bratislavský mäsiar, obchodník a podnikateľ, ktorý úspešne rozvíjal rodinnú tradíciu. Snažil sa presadzovať rôzne novinky a zavádzať nové prístupy, čo sa naplno odrážalo v jeho podnikaní. Neraz sa inšpiroval zahraničím a na trh prinášal inovatívne trendy. To sa prejavilo aj pri stavbe obchodného a obytného domu Manderla.

      Rodina Manderlovcov kúpila v centre Bratislavy starý zanedbaný dom, na mieste ktorého mal vyrásť nový, ambiciózny projekt. Scestovaný podnikateľ chcel postaviť niečo úplne iné. 
      V roku 1933 sa konala v Chicagu svetová výstava EXPO, ktorá vyjadrovala modernú dobu a naznačovala budúci vývoj v architektúre. Po návrate z tretieho najľudnatejšieho mesta Spojených štátov ukázal Rudolf Manderla dvom architektom - Christianovi Ludwigovi a Emerichovi Spitzerovi - fotografiu budovy, akoby sa vznášajúcej vo vzduchu. "Chcem, aby ste mi naprojektovali niečo také," povedal im unesený tým, čo videl v Chicagu.

      Keď však Manderla prezentoval svoj zámer u vtedajšieho vedenia Bratislavy, nie všetci radní sa s ním od začiatku stotožnili. Aj mnohí obyvatelia mesta boli proti, keď sa dozvedeli, že v blízkosti Starej tržnice a trhoviska na priestranstve pred ňou má vyrásť vysoká budova. Mesto ale napokon podporilo krok smerom k modernej metropole i odvážnej zmene svojho charakteru. Zámery sa podarilo zrealizovať a tak noviny 6. mája 1935 napísali, že sa konalo "otvorenie obchodu Manderla v mrakodrape". Prvý slovenský "mrakodrap" vyrástol za rekordných desať mesiacov, i keď mrakodrapom v pravom zmysle slova nikdy nebol. S výškou 45 metrov a jedenástimi poschodiami išlo však dlhý čas o najvyššiu obytnú budovu v Československu.    

      Predajňa mäsa a mäsových výrobkov, ktorá sa nachádzala na prízemí výškovej budovy, bola pred druhou svetovou vojnou najväčšou a najmodernejšou v strednej Európe. Obsluhovalo sa v nej trojjazyčne a vo výklade bol zo začiatku dokonca vystavený živý človek, ktorý si pred zrakmi okoloidúcich pochutnával napríklad na manderlovských párkoch. Nechýbali ani stroje na krájanie šunky či salámy a dve zo siedmich predavačiek mali na starosti predaj teplých pokrmov. "Ani vo Viedni nemali vtedy takú peknú a priestrannú predajňu," napísal v Kronike bratislavskej rodiny výrobcov mäsových výrobkov Manderlovcov najmladší z rodu Fritz Manderla. Mäsiarstvo pod Manderlákom fungovalo prakticky až do roku 2008, potom sa tam nasťahovali stánky s fastfoodmi. 

      Na prvom poschodí Manderláku bola okrem kancelárií aj známa kaviareň Grand, v ktorej sa dlhé roky schádzala bratislavská bohéma. "Grandka poskytovala výbornú strategickú polohu. Ako z majákovej veže sa odtiaľ dalo ovládať šíre okolie," zaspomínal si na vychýrenú kaviareň s odstupom desaťročí básnik a prozaik Štefan Žáry v knihe Bratislavský chodec.

Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk, www.stavbaroku.cz, M. Gažo, Š. Holčík a O. Zinser: Bratislava pred sto rokmi a dnes, Štefan Žáry: Bratislavský chodec

Júl 2019

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-
-
-

Prehľad udalostí:

Napíšte nám skolske@tasr.sk alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131