30 rokov od stíhania bratislavskej päťky – agónie komunistického režimu
Členovia Bratislavskej päťky boli zadržaní 14. augusta 1989 v Bratislave.
Bratislava 14.08.2019 (TASR)
Bol to posledný pokus komunistického režimu na Slovensku zastrašiť svojich občanov. Štátna bezpečnosť (ŠtB) obvinila päť osobností, ktoré stáli v opozícii voči režimu z trestného činu poburovania, neskôr prekvalifikovaného na podvracanie republiky. Od zadržania a stíhania členov tzv. Bratislavskej päťky uplynie v stredu 14. augusta 30 rokov.
Bratislavskú päťku tvorili popredný katolícky aktivista a právnik Ján Čarnogurský, politológ Miroslav Kusý, spisovateľka Hana Ponická, publicista Anton Selecký a lekár Vladimír Maňák. Spojili sa v nej teda viaceré opozičné prúdy zo širokého spektra slovenského disentu. Jej členovia listom zo 4. augusta 1989 informovali slovenskú vládu o úmysle uctiť si pamiatku obetí okupácie v auguste 1968 položením kvetov na miestach, kde vojaci Varšavskej zmluvy zastrelili demonštrujúcich obyvateľov.
Členovia Bratislavskej päťky boli zadržaní 14. augusta 1989 v Bratislave. O tri dni neskôr sa začalo ich trestné stíhanie za poburovanie a podvracanie republiky.
V prvom bode uznesenia Odboru vyšetrovania ŠtB sa píše, že "všetci piati menovaní napísali v prvej polovici augusta 1989 z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky výzvu, zameranú na zdiskreditovanie internacionálnej pomoci vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, hanobia v nej čelných predstaviteľov strany a štátu a urážlivým spôsobom znevažujú spoločenský vývoj v ČSSR za ostatných 20 rokov."
Jána Čarnogurského navyše stíhali tiež za to, že 21. júla 1989 na verejnom zhromaždení v obci Predmier – pri vtedy jedinej soche Milana Rastislava Štefánika - požadoval zmenu volebného zákona a uskutočnenie slobodných volieb, ako aj za to, že v druhej polovici roku 1988 vydal dve čísla samizdatového časopisu Bratislavské listy.
Jána Čarnogurského a Miroslava Kusého uväznili vo vyšetrovacej väzbe, zvyšní členovia boli stíhaní na slobode. Proces, proti ktorému protestovali nielen českí a slovenskí disidenti, ale aj viaceré zahraničné osobnosti, prebiehal za mimoriadnej pozornosti verejnosti. Súdne pojednávania navštevovali stovky ľudí vrátane zahraničných novinárov a diplomatov, ktorí prejavovali sympatie a solidaritu s väznenými.
"Režim začal voči obžalovaným uplatňovať taktiku cukru a biča. Bratislavskú päťku sa snažil rozdeliť a jej členov poštvať proti sebe. Z vyšetrovacej väzby bol 6. októbra prepustený Miroslav Kusý a 23. októbra vylúčil Mestský súd Jána Čarnogurského zo skupiny obžalovaných a rozhodol sa jeho prípad prerokúvať oddelene," napísal historik a politológ Juraj Marušiak v knihe Storočie procesov, v kapitole venovanej procesom so skupinou piatich slovenských disidentov.
Verejný proces so štyrmi členmi Bratislavskej päťky sa konal 14. novembra 1989. Hana Ponická, Vladimír Maňák a Anton Selecký boli spod obžaloby oslobodení. Miroslav Kusý dostal osem mesiacov podmienečne.
Druhé pojednávanie s Jánom Čarnogurským, ktorý bol vo väzbe najdlhšie, sa konalo 22. novembra, teda v prvých dňoch Nežnej revolúcie. Sprevádzala ho demonštrácia pred Justičným palácom v Bratislave, na ktorú prišlo niekoľko tisíc ľudí. Ján Čarnogurský komentoval svoj oslobodzujúci rozsudok slovami: "Prebiehajúce udalosti v republike potvrdzujú odôvodnenosť vydávania Bratislavských listov. Ďakujem všetkým za prejavenú solidaritu."
Verdikt súdu sa ešte pokúsil zvrátiť prokurátor, ktorý sa proti nemu odvolal, a preto sa Ján Čarnogurský dostal na slobodu až na základe prezidentskej amnestie z 25. novembra 1989. Tým sa uzavrel posledný politický proces obdobia komunizmu na Slovensku.
Zdroj: www.upn.gov.sk, www.academia.edu, V. Bystrický – J. Roguľová a kol.: Storočie procesov (2013)