Pred 110 rokmi sa narodil významný maliar Cyprián Majerník
Don Quijote československej výtvarnej scény nebol len originálny umelec.
Veľké Kostoľany/Bratislava 24.11.2019 (TASR)
Najznámejšou postavou obrazov Cypriána Majerníka je Don Quijote de la Mancha, ktorý symbolizuje s veľkou pravdepodobnosťou aj maliarov postoj k svetu počas druhej svetovej vojny. Jeho protivojnové obrazy sú okrem Dona Quijota plné aj utečencov, bezprizorných a stratených ľudí. Od narodenia jedného z najvýznamnejších výtvarných umelcov medzivojnového a vojnového umenia v bývalom Československu uplynie v nedeľu 24. novembra 110 rokov.
Ako člen umeleckej skupiny Generácia 1909 patril spolu s Jánom Mudrochom, Jánom Želibským či Bedřichom Hoffstädterom k pokrokovej umeleckej avantgarde. V čase nastupujúceho fašizmu získala táto generácia výtvarníkov aj prívlastok "svedomie doby".
Don Quijote československej výtvarnej scény nebol len originálny umelec a autorita pre mladšiu generáciu výtvarníkov, ale aj charizmatický človek. Počas svojho krátkeho, iba 36-ročného života, sa tešil v Čechách a Slovensku značnému uznaniu. Český maliar Jan Zrzavý (1890-1977) o ňom povedal, že za mnoho rokov svojho umelecko-spolkového života nespoznal ani medzi umelcami tak ušľachtilého, taktného, milého a jemného človeka ako bol práve Majerník.
Cyprián Majerník sa narodil 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch. Vo svojom rodisku prežil len detstvo. Vzdelanie nadobudol najprv na meštianskej škole v Pezinku a neskôr aj na strednej hospodárskej škole v Košiciach.
Základy výtvarného vzdelania získal na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave. V roku 1926 odišiel do Prahy, kde študoval na Akadémii výtvarných umení (AVU) a česká metropola sa stala aj jeho domovom. V Prahe v roku 1930 aj po prvý raz prezentoval svoje diela na výročnej školskej výstave. Vystavované diela boli ovplyvnené francúzskymi maliarmi ako Henri Matisse či André Derain.
V rokoch 1931-1932 strávil študijný pobyt v Paríži, kde počas hospodárskej krízy zažil neľahké obdobie. Hladný a deprimovaný svojou biedou sa pretĺkal parížskym predmestím, niektoré pramene uvádzajú, že počas tohto obdobia schudol až 11 kilogramov.
Navštevoval nevestince a lacné lokály, ktoré sa stali námetom jeho ďalšej tvorby. Známy je napríklad gvaš Milenci na periférii (1935). Zoznámil sa s tvorbou Marca Chagalla, Julesa Pascina, maliara mestského podsvetia a drsného života nočného Paríža, ale aj s dielami ďalších vtedajších avantgardných umelcov.
Majerníkove prvé verejné prezentácie neboli vždy prijímané iba priaznivo. Písalo sa aj o tom, že jeho diela sú farebný zmätok a tvarové zúfalstvo. Nie sú ničím iným len výstrednosťou, ktorá navyše má v sebe len málo slovenskej pôvodnosti. Jeho diela provokovali naoko neobratným maliarskym rukopisom a odmietaním baladicko-romantického pátosu, ktorý sa objavoval v tradičných slovenských námetoch.
Prvú samostatnú výstavu zrealizoval Cyprián Majerník v roku 1935 v Prahe. Na výstave, po ktorej ho prijali do Umeleckej besedy, predstavil 37 akvarelov, gvašov a olejomalieb. Druhú a zároveň poslednú samostatnú výstavu pripravil na jeseň 1940. V roku 1942 získal výročnú cenu Umeleckej besedy za obraz Jazdci. Súbornú výstavu jeho diela zorganizoval po jeho smrti v roku 1946 Blok českých výtvarníkov Myslbek.
Napriek tomu, že zostal žiť a tvoriť v Čechách, neprerušil ani kontakt s domovinou. K Slovensku sa prihlásil aj časťou svojej tvorby. Cez obrazy upozorňoval na náboženské tmárstvo, ale veľmi citlivo vnímal aj vojnové utrpenie ľudí. Jeho moderné výtvarné alegórie našli ohlas aj v tvorbe jeho priateľov ako napríklad Vincent Hložník, Ján Želibský či Bedřich Hoffstädter.
V prvej polovici 30. rokov 20. storočia prevládala v Majerníkovej tvorbe dedinská tematika, ale odfolklorizovaná a bez vidieckej idyly. Po nástupe fašizmu, ale aj hlásiacej sa choroby sklerózy multiplex, sa do jeho obrazov vkradol smútok a melanchólia. Častým motívom sa stali okrem Dona Quijota, utečenci, zajatci, pútnici, ale tiež konkrétne udalosti ako napríklad občianska vojna v Španielsku.
Koncom druhej svetovej vojny sa Majerníkov zdravotný stav veľmi zhoršil. Po desiatich rokoch od prepuknutia choroby často podliehal depresiám. V roku 1945 sa síce oženil so svojou dlhoročnou družkou Karlou Kukačkovou a v Prahe požiadal o byt, ale napokon aj tak spáchal samovraždu, skokom z okna.
Legendárny maliar Cyprián Majerník zomrel 4. júla 1945 v Prahe vo veku 36 rokov. Pochovali ho na Vinohradskom cintoríne, ale v apríli 1949 previezli jeho pozostatky do čestného hrobu na Vyšehradskom cintoríne v Prahe.
Za svoje dielo i životný postoj získal Cyprián Majerník po svojej smrti Slovenskú národnú cenu in memoriam (1946), Štátnu cenu in memoriam za cyklus obrazov z obdobia vojny (1947), Rad T. G. Masaryka in memoriam za zásluhy o demokraciu a ľudské práva (1991).
Jeho život a dielo si uctili aj v roku 1967, kedy vyšla druhá známková emisia "Umenie". V rámci nej sa objavila aj známka Cyprián Majerník: Don Quijote.
Od roku 2007 udeľuje Galéria Jána Koniarika v Trnave "Cenu CYPRIANa", ktorá je určená pre mladých umelcov do 35 rokov z českej i slovenskej výtvarnej scény.