Geniálny umelec Michelangelo sa narodil pred 545 rokmi
Jeho diela sa nachádzajú aj v Apponyiovskej knižnici v Oponiciach.
Caprese/Bratislava 06.03.2020 (TASR)
Taliansky renesančný sochár, maliar, staviteľ a básnik Michelangelo Buonarroti bol jednou z najvýznamnejších tvorivých osobností v dejinách umenia. Narodil sa v talianskom Caprese pred 540 rokmi 6. marca 1475.
Ťažiskom jeho tvorby bolo sochárstvo, v ktorom sa stretávalo úsilie o dynamickú kompozíciu, antická tradícia a kresťanská, respektíve náboženská tematika, čo sa výrazne prejavilo v sochách ako napríklad Bakchus, Pieta, Mojžiš, Madona v Bruggách a Dávid. Medzi jeho najznámejšie maliarske diela patria stropné maľby vo vatikánskej Sixtínskej kaplnke, ktoré 31. októbra 1512 slávnostne inauguroval večernou modlitbou pápež Július II. Michelangelo na maľbách pracoval štyri roky.
Jeho diela sa nachádzajú aj v mimoriadne vzácnej Apponyiovskej knižnici v Oponiciach, ktorá je majetkom Slovenskej republiky (SR).
Michelangelo Buonarroti bol ľavákom. Podľa názoru britských vedcov Muhammada Arshada a Michaela Fitzgeralda, mohol byť umelec autistom a trpieť miernejšou formou tohto ochorenia, tzv. Aspergerov syndróm. Pre takýchto ľudí sú typické zlé sociálne a komunikatívne schopnosti, na druhej strane môžu mať výrazný talent pre určitú oblasť ľudskej činnosti. Umelec bol neprístupným samotárom, okrem svojho umenia sa nezaujímal prakticky o nič, neznášal dlhšie rozhovory a svojich partnerov opúšťal často uprostred konverzácie. Napriek tomu svet oceňuje jeho majstrovstvo a zaujíma sa o jeho tvorbu.
V júli 2001 odhalili v rímskej Bazilike sv. Petra v okovách (San Pietro in Vincoli) zreštaurovanú slávnu sochu Mojžiša. Milióny ľudí na celom svete mali od apríla 2001 unikátnu možnosť sledovať jej reštaurovanie naživo prostredníctvom internetu.
Monumentálnu sochu vytvoril Michelangelo v roku 1515 ako súčasť náhrobku pápeža Júlia II., na ktorom pracoval 40 rokov a nikdy ho nedokončil. V septembri 2004 sa objavil vo svojej pôvodnej kráse Michelangelov Dávid. Mramorová socha bola podrobená dôkladnej očiste, ktorá sa začala v roku 2002. Naposledy ju čistili v roku 1873, keď ju premiestnili z pôvodného stanoviska na námestí Piazza della Signoria vo Florencii (tam sa dostala 8. septembra 1504) do Galleria dell Accademia, kde stojí dodnes.
Postavu Dávida zhotovil umelec v rokoch 1501-1504 na verejnú objednávku. Dielo bolo považované za zobrazenie ideálu mužskej krásy. Podľa súčasných odborníkov je Dávid skôr príkladom ľudskej krehkosti a slabosti s nesprávnym držaním tela, ktoré by mu privodili bolesti chrbta. Viac ako štvormetrového Dávida po prvý raz poškodil blesk v roku 1512 a o 15 rokov neskôr ho poškodili vzbúrenci protestujúci proti návratu Mediciovcov do Florencie. Oprave sa Dávid musel podrobiť aj v roku 1991, keď mu prst na nohe kladivom poškodil vandal Pietro Cannata.
Michelangelo je aj autorom fresiek vo vatikánskej Sixtínskej kaplnke. Zmluvu podpísal v roku 1508, na freskách pracoval od roku 1509 a práce, počas ktorých maľoval vykrútený na ním navrhnutom lešení vo výške pod kupolou ukončil v roku 1512. Michelangelo umiestnil svoju fresku aj na stenu za oltárom v Sixtínskej kaplnke. Toto dielo – Posledný súd – sa stretlo s chválou aj zatracovaním, nahé telá sa dokonca dočkali aj toho, že chúlostivé miesta o 24 rokov prekryl maliar Daniele da Volterra rúškami.
Renesančný umelec Michelangelo Buonarroti zomrel v talianskom Ríme 18. februára 1564 vo veku 88 rokov. Pochovaný je vo Florencii.
Dá sa povedať, že meno výtvarného génia a jeho diela sú známe na celom svete. Veď za jeho výtvormi v Taliansku a vo Vatikáne každoročne prúdia zástupy obdivovateľov.