Pred 100 rokmi sa narodil maliar a básnik Jozef Šturdík
Milovník a znalec klasickej hudby mal blízko aj k písanému slovu.
Križovany nad Dudváhom/Bratislava 13.03.2020 (TASR)
Maliar, ilustrátor, ale aj básnik Jozef Šturdík bol autorom osobitých lyrických krajinomalieb, zátiší či figurálnych kompozícií. Milovník a znalec klasickej hudby mal blízko aj k písanému slovu. Nielen ilustroval zbierky viacerých slovenských básnikov, ale aj sám vydal zbierku básní Polokružie (1971). Od narodenia umelca s originálnym výtvarným prejavom uplynie vo štvrtok 12. marca 100 rokov.
Jozef Šturdík sa narodil 13. marca 1920 v Križovanoch nad Dudváhom. V období štúdia na klasickom gymnáziu v Trnave sa rozhodoval medzi dráhou hudobníka a maliara. Napokon v rokoch 1939-1942 študoval na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave u profesora Jána Mudrocha. Po tom ako musel Mudroch v roku 1942 odísť z vysokej školy, opustil ju aj Šturdík spolu s ďalšími študentmi.
V rokoch 1943-1945 pokračoval v štúdiu na viedenskej Akadémii výtvarných umení u profesorov Karla Fahringera a Herberta Böckla. Vo Viedni sa zoznámil s francúzskym a japonským maliarstvom a dopĺňal si aj hudobné vzdelanie.
Na Slovensko sa vrátil na jar v roku 1945. Po návrate Mudrocha na SVŠT sa Šturdík stal jeho asistentom. Popri pedagogickej činnosti rozvíjal aj vlastnú tvorbu. Namaľoval napríklad dnes už známe obrazy Autoportrét (1946) a Zátišie s melónom (1946).
Na jeseň roku 1946 odišiel na študijný pobyt do Paríža na École des Beaux arts, kde sa zoznámil s modernými výtvarnými prúdmi. Zaujala ho hlavne farebnosť francúzskeho umenia, ktorá kontrastovala s pochmúrnosťou rodiaceho sa moderného umenia na Slovensku.
Záujem o krajinomaľbu u Šturdíka vzrástol po tom, ako v roku 1948 precestoval Horehronie, Liptov a Považie. Z ciest po Slovensku si do Bratislavy priniesol mnohé náčrty a skice, na základe ktorých vytváral vlastné lyricko-poetické krajinomaľby.
Poetizmus či subjektivizmus vniesol Šturdík aj do takých výtvarných tém ako je stavba priehrady. Prejavilo sa to napríklad na obraze Výkopový kanál na Priehrade mládeže z roku 1951. V tomto období sa však podujal aj na monumentálnejšie diela. Zúčastnil sa na výzdobe Divadla Pavla Országha Hviezdoslava (dnešné Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava) v Bratislave.
V tomto období sa začal intenzívne venovať aj ilustrátorskej tvorbe. Ilustroval knihy Ivana Krasku, Pavla Horova, Vladimíra Reisela, Andreja Plávku či Vojtecha Mihálika. Ilustračnú invenciu potvrdil aj súborom 18 listov uhľokresieb k Máju Karla Hynka Máchu z roku 1962. Schopnosť vytvoriť symbiózu medzi slovom (poéziou) a obrazom dokázal nielen vo svoje zbierke básní Polokružie (1971), ale aj prostredníctvom úspešnej samostatnej výstavy z roku 1973 pod názvom Verše na palete.
Svojej veľkej láske, hudbe, venoval jedno zo svojich najdôležitejších diel - cyklus obrazov k Štyrom ročným obdobiam Antonia Vivaldiho z roku 1978. Pri tvorbe týchto obrazov kombinoval rôzne výtvarné techniky. V rokoch 1975-1977 namaľoval rozsiahly cyklus obrazov so spoločným názvom Krajina z domova. V roku 1977 ho pobyt vo Fínsku inšpiroval k ďalšiemu cyklu krajinomalieb s názvom Cantus Finlandiae.
Ako výtvarník sa Jozef Šturdík angažoval aj vo viacerých spolkoch či skupinách. Bol členom Skupiny 29. augusta, skupiny Život a od roku 1972 bol členom predsedníctva a od roku 1977 predsedom Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
Zúčastnil sa na kolektívnych zväzových výstavách v Maďarsku, Poľsku, Juhoslávii, Rakúsku, Sovietskom zväze, Bulharsku a Mongolsku. V roku 1973 získal titul zaslúžilého a roku 1980 národného umelca.
Výtvarník s osobitým štýlom Jozef Šturdík zomrel 14. januára 1992 v Bratislave.
Zdroje: Súčasné české a slovenské umenie, Tatran/Odeon, 1982; www.eantik.sk