Cestovateľský sen
Aj keď sme všetci povinne doma, leto a cestovateľské zážitky si pripomenúť môžeme.
Bratislava 23.03.2020 (Skolske.sk)
Nikdy som nevedela pochopiť, čo všetci na Thajsku vidia a prečo tam vlastne cestujú. Myslela som si, že ide o nejaký slovenský „bum“ a že ľudia tam chodia len preto, aby sa pochválili fotkami na sociálnych sieťach.
Cez leto sme s kamarátmi natrafili na lacné letenky práve do Thajska. Ako keby mi táto krajina bola naozaj súdená, toľko som o nej hovorila. Letenky sme kúpili bez váhania a všetci spolu sme sa tešili na deň, kedy do tejto teplej krajiny vyrazíme. Naplánovali sme si itinerár, prečítali zopár článkov a rád od skúsených cestovateľov a s najlepšou kamarátkou sme rezervovali ubytovanie. Priznávam, že všetky tieto prípravy neboli jednoduché, keďže každý, kto už v Thajsku bol, odporúčal vidieť niečo iné. Taktiež sme sa museli prispôsobiť jeden druhému, nakoľko sme cestovali vo štvorici.
Prvotný plán bol navštíviť hlavné mesto Bangkok. Tam sme strávili zopár dní a ochutnali typické domáce thajské jedlo, ktoré podľa môjho názoru nemá konkurenciu. Navštívili sme Národné múzeum, najväčší komplex chrámov The Grand Palace, či plávajúce trhy tzv. Taling Chan Floating Market. Nemohla chýbať ani večerná jazda klasickým „tuk tukom“ či potulky najznámejšou ulicou plnou reštaurácií a barov Khaosan Road, kde to žije doslova dvadsaťštyri hodín denne a hudbu počuť na kilometre.
Z hlavného mesta sme sa lietadlom presunuli na ostrov Phuket, ktorý bol z celého nášho dvojtýždňového pobytu jednoznačne najväčším zážitkom. Let trval približne hodinu a pol, pričom letisko sa nachádzalo takmer hneď pri pláži, čo vyvolávalo dojem, že pristávate na mori. Na Phukete sme natrafili na veľmi sympatické ubytovanie, kde nás privítali milí majitelia a poradili nám, že si máme prenajať skútre preskúmať tak celý ostrov.
Keďže na Phukete mestskú hromadnú dopravu nenájdete, skútre sú tam naozaj najobľúbenejšou verziou. Na druhý deň sme teda vyrazili do ulíc už zavčasu ráno a prvou zastávkou bola tzv. Patong beach. Práve táto pláž je najznámejšou na Phukete a turistami sa len tak hemží. Ďalšou zastávkou bola vyhliadka Karon, z ktorej bol vidieť celý ostrov a mali ste ho zrazu ako „na dlani.“ Po tejto vyhliadke sme sa so skútrami zastavili ešte na dvoch ďalších, ktoré boli po ceste a večer nás čakala posledná zastávka, tzv. Veľký Buddha (Big Buddha). Veľký Buddha je na Phukete najväčšou sochou Buddhu, ktorého si chodia uctievať budhisti z rôznych krajín. Opäť tam bolo veľa turistov, ku ktorým sme sa už zarátali aj my. Dozvedeli sme sa znovu niečo viac o budhistickom náboženstve. Socha sa nachádza na najvyššom bode ostrova, preto výhľad nesklamal a bol naozaj krásny. Na ďalší deň sme si zaplatili výlet loďou na susedné ostrovy Phuketu, kde sa inak ako loďou dostať nedá. Výlet zahŕňal zastávku na ostrove Krabi, kde nás čakal obed a neskôr na ostrove Phi Phi, kde sme sa mohli okúpať a jednoducho sa „kochať“ prostredím. Bol to pre mňa dych berúci výlet.
Biely piesok, krištáľovo čisté more a domáca thajská atmosféra sa nedá opísať slovami. Náš výlet na Phukete sme zavŕšili návštevou tzv. Monkey Hill. Išlo o vyhliadku, pri ktorej vás počas cesty na vrchol zastavovali opice. Bolo ich tam nespočetne veľa a boli dosť drzé, preto sa neodporúčalo držať niečo v rukách, lebo by vám to mohli ukradnúť. Mala som pred nimi veľký rešpekt, ale určite neľutujem, že sme túto vyhliadku absolvovali. Áno, Phuket je naozaj „ostrov výhľadov“ a musím povedať, že ja, ako ich milovník, som si prišla na svoje.
Po našom pobyte na Phukete nás čakal presun do Malajzie. Malajzia je kapitola sama o sebe a má úplne iný nádych ako Thajsko. Je to moslimská krajina, a preto život tam je diametrálne odlišný od toho thajského.
Naša cesta po Ázii ubehla ako mávnutím čarovného prútika a dnes môžem úprimne skonštatovať, že to bol najlepší výlet môjho života s ľuďmi, ktorých mám naozaj rada. Presvedčila som sa o tom, že Thajsko človek musí vidieť a každej jednej osobe by som túto nádhernú krajinu odporúčala zažiť.
Myslím si, že cestovanie musí mať človek v krvi. Že musí byť pripravený na dlhé hodiny chôdze s batohom na chrbte a nemôže mu vadiť „hocikde“ prespať či byť pripravený na menej príjemné situácie. Tento výlet bol pre mňa krajší ako sen. Často som videla na internete fotografie nádhernej ázijskej prírody, no nevedela som, že naživo to môže byť ešte o čosi krajšie. Dúfam, že sa do týchto krajín ešte niekedy vrátim, pretože si myslím, že raz za život to nestačí vidieť. A možno ani dvakrát...