Učíme sa doma: Zo sériou, zo mnou? Alebo so sériou, so mnou?
Kedy píšeme predložky z, zo, s, so? Ako sa vyslovujú? A môžeme neslabičné s, z písať na konci riadka?
Bánovce nad Bebravou 28.05.2020 (Skolske.sk)
Myslela som, že toto vie každý. Ale nevie. Aj tu robíme chyby.
V istom článku som čítala, že V novej medzinárodnej kategórii -fotografia vytvorená mobilným telefónom- získal prvé miesto Róbert Kotrus s fotografiou Posledná dávka a zo sériou Nová šanca uspela česká fotografka Jana Hunterová.
Aj tu je chyba: v predložkovom tvare zo sériou mala byť predložka so.
Možno autor nebol v škole, keď sa to učili, alebo je nedôsledný a text si po sebe neprečítal. Alebo píše tak, ako počuje. A možno je z východu, kde aj so mnou čítajú nesprávne ako zo mnou.
Mimochodom, so mnou je jediný tvar, kde predložku so čítame ako so. Ja som to žiakom vždy prízvukovala. A chybu robíme aj vtedy, keď čítame so mňou. Ja si z detstva pamätám, že v našom nárečí sa dokonca hovorilo zosemnou.
Predložky z, zo sa viažu s genitívom, preto v genitíve píšeme vždy z, zo. Keďže vo výslovnosti dochádza k spodobovaniu, čo nás môže pomýliť, preto je dobre opýtať sa: z koho? z čoho?.
Pozor teda na spodobovanie!
Znelé z sa pred neznelými spoluhláskami (p, t, ť, k, c, č, s, š, ch, f) spodobuje - číta sa ako neznelé s: mám z teba radosť, vypadlo mi to z pamäti, kráčal z kostola, z celého srdca, z chlapčenskej nerozvážnosti.
Predložky s, so sa viažu s inštrumentálom, preto v inštrumentáli píšeme vždy s, so.
Aj tu pozor na spodobovanie!
Neznelé s sa pred znelými (b, d, ď, g, dz, dž, z, ž, h, v), zvučnými spoluhláskami (m, n, ň, l, ľ, r ,j) a samohláskami spodobuje - číta sa ako z: s mamou, s bratom, s otcom, s dedkom, s babkou, s radosťou, s nádejou, s Jankom, s Aničkou, s opatrnosťou. Aj tu je preto dobre opýtať sa: s kým? s čím?, aby sme sa nepomýlili.
Výnimkou je výslovnosť predložky s v spojeniach s ním, s ňou, s nimi, s nami, s vami - v týchto tvaroch sa nespodobuje, čítame ju tak, ako ju píšeme, teda s.
Pred neznelými spoluhláskami sa predložka s nespodobuje: s Petrom, s taškou, s ťažkosťami, s korunou...
Vokalizované predložky so, zo čítame ako zo, výnimkou je už spomínané pravidlo, že so mnou je jediný tvar, kde predložku so čítame ako so (opakovanie je matka múdrosti).
Aj toto by sme mali vedieť.
Podľa zásad súčasného pravopisu neslabičné predložky, teda aj s, z môžu stáť na konci riadka. Na koniec riadka môžeme písať aj spojky a, i.
Ešte jedna dôležitá poznámka na záver.
Bude o výslovnosti druhotnej predložky a príslovky kvôli.
Nejde mi do ucha, keď niekto nasilu a neprirodzene vyslovuje slovo kvôli s k. Toto slovo vzniklo z predložky k a podstatného mena vôľa, neznelé k sa spodobuje pred znelým v na g. Preto kvôli vyslovujeme ako gvôli.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou