Jožkova Mrkvičkova mama? Dievčatkova fľaška? Ako je to správne?

Foto: Mária Škultétyová

Bánovce nad Bebravou 14.11.2020 (Skolske.sk)

Odpoveď je stručná :  Nie. Správne povieme fľaška dievčatka, mama Jožka Mrkvičku.

Prečo je to tak

Privlastňovacie prídavné mená označujú vlastníka osôb, zvierat a vecí. Tvoríme ich iba od jednotného čísla jednoslovných osobných všeobecných a vlastných  podstatných mien mužského a  ženského rodu: chlapec, gymnazista, Ján, mama, Anička... a zriedkavo aj od zvieracích všeobecných a vlastných podstatných mien mužského a ženského rodu: Dunčova búda, líškin chvost, zajacova labka.

Od tvarov množného čísla a od podstatných mien stredného rodu sa privlastňovacie prídavné mená netvoria. V takom prípade si musíme pomôcť genitívnym tvarom: fľaška dievčatka, Deň učiteľov, izba sestričiek.

V staršej slovenčine sa tvorili aj od viacslovných mien: Jožkova Mrkvičkova mama, malého chlapcov otec. V súčasnej slovenčine sa namiesto nich používajú konštrukcie s genitívom: mama Jožka Mrkvičku, otec malého chlapca, ale: Jožkova mama, Mrkvičkova mama, chlapcov otec.

Na privlastňovacie prídavné mená sa pýtame otázkami čí? čia? čie? : čí nápad? (otcov),  čia kniha? (učiteľova), čie rozhodnutie? (riaditeľovo).

Pozor!

V praxi často počúvame otázky: koho to bol nápad?  koho je to kniha?  koho je to rozhodnutie? - takéto otázky sú nesprávne.

Ako ich tvoríme
 
Od podstatných mien mužského rodu (vzor chlap, hrdina) ich tvoríme príponami: -ov, -ova, -ovo, -ovi, -ove a skloňujeme podľa vzoru otcov: hokejistov brat, Jožkova sestra, žiakovo pero, dedkovi známi, otcove stromy, Milanove sestry, susedove deti.

Od vzoru kuli ich tvoríme príponou -ho: kuliho, Škultétyho; toto prídavné meno je nesklonné, skloňuje sa len podstatné meno, s ktorým sa spája: Škultétyho Rečňovanky, Škultétyho rečňovaniek...

​​​​​​​Od podstatných mien ženského rodu ich tvoríme príponami: -in, -ina, -ino, -ini, -ine a skloňujeme podľa vzoru matkin: učiteľkin zápisník,  Evkina sestra, Máriino dieťa, kamarátkini rodičia, matkine kvety,  princeznine šaty.
 
Kde robíme najčastejšie chyby, na čo si  máme dávať pozor
 
- Privlastňovacie prídavné mená utvorené od vlastných podstatných mien píšeme s veľkým písmenom: Štúrova slovenčina, Jánošíkova družina, Jankova matka, Vierkino tajomstvo;

- prípony nominatívu sú krátke: Štúrova matka, otcovi bratia, otcove tety, matkina práca, matkini súrodenci, Oľgine sestry;

- v nominatíve množného čísla v mužskom rode životnom v obidvoch vzoroch píšeme mäkké i: (tí) otcovi kolegovia, matkini rodičia, Jánovi kamaráti, Vierkini spolužiaci;

- pádové prípony -ých, -ým, -ými píšeme v obidvoch vzoroch s tvrdým ý: otcových a matkiných rodičov, otcovým a matkiným rodičom, otcovými a matkinými rodičmi;

- v G a A (živ.) singuláru v mužskom rode a v G stredného rodu majú obidva vzory príponu -ho a v D mužského a stredného rodu príponu -mu; tu azda najčastejšie robíme chyby, keď miesto otcovho, matkinho, otcovmu, matkinmu hovoríme nesprávne otcového, matkiného, otcovému, matkinému;

- veľmi často robíme chyby aj v príponách stredného rodu -ovo, -ino, keď miesto Štúrovo pero, bratovo dievča, matkino srdce  používame nesprávne tvary: Štúrove pero, bratove dievča, matkine srdce.

Cvičenie

Bottova báseň Smrť Jánošíkova, Anna Bottová,  strýkova manželka, babičkina rozprávka, otcovi starí dobrí známi, od otcových starých dobrých známych, matkini siedmi súrodenci, s matkinými siedmimi súrodencami, Vierkini a Zuzkini dobrí kamaráti, otcovho dobrého známeho, matkinho vzdialeného príbuzného, letkynina dcéra, oteckovo dobré slovo, štúrovská generácia, Štúrova sestra Karolína Štúrová

Otestujte sa

Doplňte vynechané písmená:
-túrov- slovenčina, slečink-n klobúk, tetk-n- príbuzn-, -túrovsk- básnici, učiteľov- rozhodnutie, -túrov- prívrženci, skvelé koleg-n-n- úspechy, od chlapcov-ch rodičo-, bratov— dobrému kamarátovi, riaditeľk-n nesprávn- postoj, sestr-n-  priatelia
 
(Š, a, i, i, i, í, š, í, o, Š, i, y, i, e, ý, v, mu, i, y, i, i)
 
 
 
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou